Rímskokatolíci, ktorí si 30. decembra pripomínajú okrúhle výročie zriadenia samostatnej cirkevnej provincie, by si však podľa neho chceli udržať nárok na štátnu podporu aj naďalej, napríklad pri údržbe kostolov. Vláda však podľa jej podpredsedu Dušana Čaploviča v najbližšom období zmenu vo financovaní cirkví neplánuje.
"Terajší model priameho financovania cirkví nepovažujeme za najlepší (...). Za najlepšie sa nám vidí asignácia. Nie povinná daň, ako je to v Rakúsku alebo v Nemecku, ale dobrovoľná asignácia," povedal predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Tondra.
V prípade takzvaného asignačného modelu, aký funguje napríklad v Taliansku, sa počíta s tým, že veriaci majú možnosť poukázať časť zaplatenej dane v prospech cirkvi. Podobný model funguje na Slovensku pri financovaní mimovládnych organizácií, ktorým môžu občania poukázať dve percentá z dane z príjmov. V Rakúsku a Nemecku zas veriaci financujú cirkvi prostredníctvom špeciálnej dane.
V súčasnosti štát prispieva cirkvám a náboženským spoločnostiam na Slovensku ročne necelou miliardou korún, ktorá ide prevažne na platy kňazov. Na Slovensku sa vyše dve tretiny obyvateľstva hlásia k rímskokatolíckemu náboženstvu. Tondra pripomenul, že prípadnú zmenu modelov financovania cirkví prehodnocuje odborná komisia KBS.
Vládny kabinet Roberta Fica v najbližšom čase zmenu financovania cirkví a náboženských spoločností neplánuje. "Zatiaľ platí terajší model a momentálne chceme vytvoriť priestor na diskusiu, aby sme si overili možnosti asignovanej dane," priblížil postoj vlády Čaplovič.
Zavedenie možnosti poukazovať cirkvám časť zaplatenej dane by nebolo jednoduché ani podľa biskupa Tondru. "Ľudia u nás na to nie sú zvyknutí. Ale myslím, že keď sa budú postupne informovať, môže to byť nádejný spôsob," poznamenal.
Podľa nedávneho prieskumu verejnej mienky agentúry TNS a týždenníka Trend by v prípade zavedenia asignačného modelu poukazovala cirkvám časť zaplatenej dane zhruba tretina zarábajúcich ľudí. Ak by však išlo o daň navyše, ktorá by znížila čistý príjem darcu, cirkvám by prispievala iba asi desatina zarábajúcej populácie.
Tondra upozorňoval, že štát by mal prispievať cirkvám aj naďalej napríklad na opravu kostolov, ktoré sú aj kultúrnymi pamiatkami. "Budovy potrebujú stálu údržbu a reštaurovanie kultúrnych pamiatok je dnes nesmierne drahé. Táto otázka nemôže byť otázkou len príspevkov veriacich," uzavrel biskup. Podľa Čaploviča by bolo možné problém riešiť prostredníctvom účelových grantov, o ktoré by sa cirkvi uchádzali.
Rímskokatolícka cirkev si práve v závere roka 2007 pripomína 30. výročie vzniku samostatnej provincie. Počas existencie Rakúsko-Uhorska totiž patrilo územie Slovenska napríklad pod správu arcibiskupstva v maďarskom Ostrihome. Vytvoreniu provincie po vzniku prvej Československej republiky zabránili 2. svetová vojna a neskôr so vznikom provincie nesúhlasila komunistická strana. V roku 1995 zriadil pápež Ján Pavol II. samostatnú cirkevnú provinciu aj na východe republiky, pričom na jej sídlo boli povýšené Košice.
Prijatie zmluvy o výhrade svedomia je v nedohľadne
Uzavretie zmluvy o výhrade vo svedomí s Vatikánom nie je počas vlády Roberta Fica reálne. V rozhovore pre ČTK to povedal predseda Konferencie biskupov Slovenska František Tondra. Zmluva by mala upravovať napríklad možnosť odmietnuť vykonať umelý potrat či v niektorých prípadoch prácu v nedeľu. Podpredseda vlády Dušan Čaplovič potvrdil, že táto téma nie je prioritou Ficovej vlády.
"Keď to neprešlo za minulej vlády, tak sotva to prejde za tejto vlády. Otázku nenechávame v šuplíku, ale zatiaľ nemáme nádej, že by táto vláda na to pristala," povedal Tondra. Biskup pripomenul, že Slovensko sa k prijatiu zmluvy zaviazalo v základnej zmluve s Vatikánom z roku 2001.
V návrhu zmluvy sa napríklad počíta so zákazom nútiť cirkevné nemocnice vykonávať interrupcie či umelé oplodnenia a potvrdzuje sa v ňom právo uplatňovať výhradu vo svedomí. Pre neochotu bývalej vládnej SDKÚ-DS prijať zmluvu opustilo začiatkom roka 2006 vládu KDH, čo viedlo k predčasným voľbám.
Podpredseda vlády Dušan Čaplovič vlani v lete vyhlásil, že vláda sa neformálne s cirkvou dohodla na odklade prijatia zmluvy. Súčasťou dohody údajne bolo, že vláda nebude presadzovať uzákonenie registrovania homosexuálnych zväzkov, ktoré cirkev odmieta. Podľa Tondru však nešlo o vzájomnú dohodu. "To nebola dohoda, ale istá podmienka zo strany vlády, že ak vy neotvoríte túto otázku, my neotvoríme homosexuálne partnerstvá. Dohoda musí byť slobodné rozhodnutie z oboch strán a to nebolo," poznamenal Tondra.
Čaplovič tvrdil, že možnosť schválenia výhrady vo svedomí si vyžaduje ďalšiu diskusiu, rovnako ako problematika registrovaných partnerstiev. S prijatím zmluvy sa preto podľa neho nie je potrebné ponáhľať. "Ja som historik a viem, ako dlho trvá Svätej stolici schvaľovanie zákonov a rozhodnutí. Nechajme to, môže to trvať aj sto rokov," povedal ČTK.
S vládou si rozumejú
Tondra napriek tomu vyhlásil, že katolícka cirkev má s vládou pomerne dobré vzťahy. "Na najvyšších miestach nachádzame porozumenie pre isté veci," povedal.
Cirkev naopak podľa Tondru naráža so svojimi požiadavkami na odpor napríklad v samosprávach. "Keď ide o niečo cirkevné, v mestách, kde sú pri moci (zástupcovia) z koaličných strán, tak sa stretávame niekedy s nevôľou a odmietaním podpory," povedal Tondra.
Tondra tiež zopakoval odmietavé stanovisko cirkvi voči potratom, ktoré sú na Slovensku legálne do 12. týždňa tehotenstva, čo nedávno potvrdil aj Ústavný súd. "Žiaden nevinný ľudský život nemožno zlikvidovať. Jednoznačne sa staviame za to, že ten zákon je v protiklade s ústavou," zdôraznil.
Téma interrupcií koncom leta vyvolala pozornosť aj pre kontroverznú bilbordovú kampaň proti potratom s fotografiami usmrteného plodu. Hoci cirkev sa ku kampani stavala skôr rezervovane, Tondra ju v rozhovore ocenil. "To je pravda o potrate. Mnohých ľudí to prebudilo a tí, ktorým je ťažko vhĺbiť sa do svojho svedomia, tí sa nad tým pohoršovali," povedal.
