"Za posledný rok sa mierne rozšíril okruh ľudí, ktorí nemajú pocit hrdosti na svoju vlasť," uviedla Oľga Gyárfášová z inštitútu. Do minulého roka pocit hrdosti v povedomí Slovákov výrazne stúpal. Ešte v roku 2003 sa tak vyjadrilo len 49 percent opýtaných. V nasledujúcich rokoch 2004 a 2005 stúpal počet hrdých Slovákov o zhruba desať percentuálnych bodov ročne až na vlaňajších 71 percent. Prieskum sa uskutočnil po druhý raz počas vlády Roberta Fica.
Väčší je aj počet ľudí, ktorí nesúhlasia, že by Slováci mali byť hrdí na svoju vlasť. Pred rokom malo tento názor 23 percent účastníkov ankety, tento rok je to 28 percent. K otázke sa nevyjadrilo šesť percent opýtaných.
Pocit hrdosti na úspechy Slovenska, ktoré vzniklo v roku 1993 po rozpade československej federácie, majú najviac ľudia s vysokoškolským vzdelaním (81 percent), podnikatelia (76 percent) a tvoriví odborní pracovníci (75 percent). Zriedkavejšie majú pocit hrdosti ľudia so základným vzdelaním (60 percent), dôchodcovia (57 percent), nekvalifikovaní robotníci (54 percent) a nezamestnaní (55 percent).
Z regionálneho hľadiska je pocit hrdosti najčastejší u obyvateľov Trenčianskeho kraja (84 percent) a najzriedkavejší medzi obyvateľmi Nitrianskeho kraja (52 percent), kde žije aj početná maďarská menšina.
Z hľadiska politických preferencií sú na Slovensko najviac hrdí priaznivci opozičnej SDKÚ-DS (84 percent), vládneho Smeru-SD (77 percent) a koaličnej SNS (75 percent). Aj u voličov zvyšných parlamentných politických strán bola na Slovensko hrdá nadpolovičná väčšina. Výnimkou je však Strana maďarskej koalície. 54 percent jej voličov na Slovensko nie je hrdých.
Focus svoj prieskum uskutočnil na vzorke 1019 opýtaných.
Otázka: Keby ste mali zhodnotiť, čo Slovensko dosiahlo za doterajšie obdobie svojej samostatnosti, súhlasili by ste s názorom, že občania SR môžu byť hrdí na svoju vlasť? (Údaje sú v percentách)
Obdobie Áno Nie Neviem
2007 66 28 6
2006 71 23 6
2005 59 37 4
2003 49 43 8
Zdroj: IVO, Focus
