TRNAVA 30. decembra (SITA) - Svätou omšou v katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa, ktorú celebroval kardinál Jozef Tomko, pripomenula si katolícka cirkev a veriaci v Trnave 30. výročie vzniku Slovenskej cirkevnej provincie. Ako v homílii pred zaplnenou katedrálou zdôraznil kardinál Tomko, vznik cirkevnej provincie bolo významné uznanie pápeža Pavla VI., že katolícka cirkev na Slovensku rastie. "Proces vzniku provincie bol zdĺhavý. Ovplyvňovali to rôzne okolnosti, aj politické, prišla do toho druhá svetová vojna aj nový režim v Československu, ktorý nemal o to záujem. Možno, že vtedajšia vláda lepšie chápala, čo to znamená pre cirkev a pre ľudí, keď sa tomu bránila," dodal kardinál Tomko na vysvetlenie zložitej, vyše polstoročnej cesty k vzniku samostatnej cirkevnej provincie na Slovensku.
Ako doplnil pred novinármi arcibiskup Ján Sokol, prekvapujúco významnú zásluhu na vzniku provincie mal vtedajší prezident Československa a generálny tajomník KSČ Gustáv Husák, ktorý pochopil, že vznikom provincie sa upevnia štátne hranice. "Pôvodne sa v rozhovoroch medzi vládou Československa a Vatikánom hovorilo o Bratislave, ako metropolitnom sídle. Ale štátni páni z delegácie to nechceli dovoliť a ani Husák nemal takú silu, aby to zmenil," dodal na vysvetlenie arcibiskup Sokol, ako sa vlastne Trnava stala sídlom metropolitu. Podľa arcibiskupa však v spisoch bolo zaznamenané, že keď sa časy upravia, bude sídlo v Bratislave. Ako pre agentúru SITA potvrdil hovorca Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Jozef Kováčik, dnes sa o tejto zmene neuvažuje, ale po Košiciach ako druhom metropolitnom sídle, ktoré sa stali v roku 1995, môže na Slovensku vzniknúť aj ďalšia arcidiecéza a diecézy, "Už dlhší čas sa hovorí, že na Slovensku príde aj k takýmto zmenám. Na júnovej návšteve biskupov u Svätého otca im bolo potvrdené, že skutočne tento proces prebieha a v budúcnosti očakávame krok, ktorý pravdepodobne prinesie aj vznik nových diecéz," dodal na vysvetlenie Kováčik a zároveň spresnil, že pokiaľ nie je tento proces ukončený a podpísaný pápežom, všetko je len v rovine úvah. "Keď Svätý otec tento dekrét podpíše, potom samozrejme budeme verejnosť informovať," dal bodku za možnými špekuláciami riaditeľ Tlačovej kancelárie KBS.
História vzniku Slovenskej cirkevnej provincie ako odznelo aj na dnešnej slávnostnej spomienke, má dlhšie obdobie, ako len tridsaťročné jubileum. Už 17. decembra 1927 bola uzavretá dohoda medzi Vatikánom a Československom pod názvom "Modus Vivendi", v ktorej bolo ustanovené, že žiadna slovenská diecéza nebude zasahovať na územie Maďarského kráľovstva a žiadna diecéza so sídlom v Maďarsku nebude zasahovať na územie Slovenska. Podľa listu arcibiskupa Sokola touto dohodou dal Vatikán prísľub, že pripraví nové územné členenie diecéz. Na prísľub nadviazala pred 70 rokmi (2. septembra 1937) Apoštolská konštitúcia "Ad Ecclesiastici Regiminis Incrementum", ktorou boli slovenské územia natrvalo vyňaté z Ostrihomskej arcidiecézy a boli vyhlásené za samostatné územie s názvom Trnavská apoštolská administratúra. Na jej čele bol apoštolský administrátor Pavol Jantausch. Obdobie druhej svetovej vojny aj nástup socializmu po roku 1948 však odložili usporiadanie diecéz na Slovensku na neurčito. Až v roku 1977 Apoštolskou konštitúciou "Qui Divino" bola ustanovená Slovenská cirkevná provincia, ktorej súčasťou boli Trnavské arcibiskupstvo so sufragánnymi diecézami Nitrianskou, Banskobystrickou, Spišskou, Košickou a Rožňavskou. Súčasne boli zosúladené hranice Trnavského arcibiskupstva so štátnymi hranicami. Vykonaním poveril pápež Pavol VI. kardinála Tomáška, ktorý 7. júla 1978 na slávnostnej sv. omši v katedrálnom kostole sv. Jána Krstiteľa v Trnave promulgoval konštitúciu "Qui divino". Prvým arcibiskupom-metropolitom bol menovaný 26. júla 1989 Ján Sokol.
