Bratislava 2. januára (TASR) Od začiatku vzniku samostatnej republiky má Slovensko veľmi dobrú zahraničnú politiku. "Zo svojej skúsenosti môžem dosvedčiť, že máme svoj vysoký kredit vo svete diplomacie. Naši diplomati majú vysokú úroveň, kvalitu a erudíciu," povedal Ján Dömök v rozhovore pre TASR, ktorý pôsobil 29 rokov na rôznych diplomatických postoch na Kube, v Mongolsku, Japonsku, Veľkej Británii a Alžírsku.
Svoje osobné zážitky a skúsenosti opísal v knihe Diplomat na štyroch kontinentoch, ktorá vyšla v októbri minulého roka. Slovenskú zahraničnú politiku za uplynulý rok hodnotí predovšetkým kladne. Za najväčšie úspechy označil vstup SR do schengenského priestoru, ako aj podpísanie Lisabonskej zmluvy.
Dömök veľmi pozitívne vníma tiež vymenovanie Miroslava Lajčáka za vysokého predstaviteľa EÚ v Bosne. "Počína si tam veľmi úspešne, ak to bude tak aj naďalej, prispeje k tomu, aby si Bosna nárokovala miesto v EÚ," dodal. Podľa jeho slov SR zohrala významnú úlohu i v Bezpečnostnej rade (BR) OSN, v ktorej nám v decembri skončilo naše členstvo. Vyzdvihol i zastúpenie Slovenska na medzinárodnom súde v Haagu, kde pôsobí Peter Tomka a na Európskom súdnom dvore, kde je generálnym advokátom expredseda Ústavného súdu SR Ján Mazák.
Bývalý diplomat poznamenal, že pri zahraničných pracovných cestách premiéra Roberta Fica treba vidieť hlavne pozitíva. "Nie je nič ľahšie ako kritizovať. Mne sa najviac páči to, že predseda vlády sa zameriava na ekonomickú dimenziu diplomacie, teda, že každá jeho cesta má konkrétny cieľ a výsledok," vysvetlil Dömök. Nevyhnutnosť návštevy Líbye ale podľa neho nie je ľahké posúdiť. "Myslím si, že v diplomacii nie je možné deliť krajiny na úžasne dobré, negatívne a zlé. Jedným zo základných kameňov je stýkať sa so všetkými krajinami a so všetkými partnermi," pripomenul súčasný riaditeľ rektorátu Bratislavskej vysokej školy práva.
V súvislosti s nedávnou návštevou kazašského prezidenta Nursultana Nazarbajeva na Slovensku podotkol, že na jej pozadí boli skôr ekonomické záujmy týkajúce sa zásob ropy. "Nie vždy je na prvom mieste politika," reagoval Dömök. Udelenie vyznamenania je výlučne v právomoci hlavy štátu. "Keď Nazarbajev priniesol pre nášho prezidenta vyznamenanie, od nášho by bolo krajne nevhodné mu len podať ruku," povedal.
Ministra zahraničných vecí Jána Kubiša označil za excelentného kariérneho diplomata, ktorý má všetky predpoklady na úspešné pôsobenie na svojom poste. "Zaujala ma jeho návšteva v Alžírsku a Maroku. Obidva štáty sú susedom západnej Sahary a minister Kubiš chcel z pozície SR ako nestáleho člena BR OSN prispieť k vyriešeniu tejto pálčivej otázky," konštatoval Dömök. Za správny považuje aj jeho postoj k riešeniu kosovskej otázky. "Je v súlade s nedávnym uznesením EÚ, že Kosovo, pokiaľ vyhlási samostatnosť, nesmie slúžiť ako vzor a precedens na podobné akcie pre menšiny v iných krajinách," zdôraznil.
Za najhorší moment v slovensko-maďarských vzťahoch považuje Dömök, ktorý svoju aktívnu štátnu službu ukončil pred tromi rokmi, vznik Maďarskej gardy. "Bol to chybný a zlý krok, ktorý bol dlho tolerovaný vedením Maďarskej republiky. Možno aj prípad Hedvigy M. zarezonoval v Maďarsku v inom vydaní a v inej interpretácii, akú si celá vec zaslúžila," myslí si. Z vlastnej skúsenosti ale vie, že existujú 95-percentné predpoklady na bezproblémové vzťahy medzi oboma krajinami. "Tieto prechodné veci sa musia vyriešiť. Z obidvoch strán je ochota spolupracovať," uzavrel Dömök.
