Bratislava 3. januára (TASR) - Katolíci, evanjelici a ďalšie kresťanské cirkvi oslávia 6. januára sviatok Zjavenia Pána - Troch kráľov, ktorý patrí k najstarším kresťanským sviatkom. Pripomenú si deň, keď Boh svetlom hviezdy zjavil svojho syna všetkým národom.
Na Východe bol 6. január sviatkom Zjavenia Pána už od 3. storočia. Cirkev si ním pripomínala "tri zázraky": príchod mudrcov z Východu, ktorí sa prišli pokloniť malému Ježišovi a priniesli mu dary - zlato, kadidlo a myrhu, Ježišov krst v rieke Jordán a jeho prvý zázrak na svadbe v Káne Galilejskej.
V 4. storočí sa tento sviatok rozšíril aj na Západe, kde liturgia a čítania kládli dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z Východu. Títo učenci z Perzie boli v apokryfných spisoch a náboženských legendách zobrazovaní ako "Traja králi" s menami Gašpar, Melichar a Baltazár, hoci evanjeliový záznam tohto príbehu o ich počte, kráľovskej hodnosti a menách nič nehovorí.
Kult "Troch kráľov" bol v stredoveku veľmi rozšírený. Ich údajné relikvie sa prechovávali v Miláne, odkiaľ ich cisár Fridrich Barbarossa (1155-1190) odniesol do Kolína nad Rýnom a tam ich uložili v katedrále.
Zjavenie Pána je zjavením Ježiša Krista ako Mesiáša Izraela, Božieho Syna a Spasiteľa sveta.
V katolíckych kostoloch sa stalo tradíciou, že počas omší vo sviatok Zjavenia Pána - Troch kráľov kňazi posväcujú trojkráľovú vodu so soľou, kriedu a tymian. V minulosti sa v tento deň obvykle konala aj tzv. kňazská koleda, pri ktorej kňazi obchádzali domy a požehnávali príbytky. Kropili ich svätenou vodou, okadili kadidlom a dvere označovali iniciálami mien troch kráľov - G.M.B. Na mnohých miestach sa táto tradícia zachovala dodnes.
Kým v minulosti si veriaci 6. januára vo sviatok Zjavenia Pána - Troch kráľov pripomínali aj krst Ježiša v rieke Jordán, od roku 1969 sa táto udalosť slávi osobitne, a to v nedeľu po Zjavení Pána. Tento rok sviatok Krstu Pána pripadá na 13. januára.
Informácie TASR poskytla Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska.
