Bratislava 3. januára (TASR) - Prezident SR Ivan Gašparovič udelil v minulom roku milosť piatim osobám. Žiadosť o udelenie milosti mu pritom spoza mreží adresovalo 358 osôb. Od nástupu do úradu prezidenta - 15. júna 2004 udelil 11 milostí.
"Každá žiadosť o milosť sa zo strany pána prezidenta posudzuje individuálne a špecificky," povedal pre TASR jeho hovorca Marek Trubač.
Bývalý minister spravodlivosti Daniel Lipšic (KDH) považuje počet udelených milostí súčasného prezidenta za pozitívny. "Pokiaľ prezident Gašparovič pristupuje k týmto návrhom obozretne, tak mu to slúži ku cti," uviedol pre TASR Lipšic. Poukázal však na skutočnosť, že ide o veľký zásah do rozhodnutia súdnej moci. Preto by toto právo prezidenta malo byť využívané obzvlášť opatrne.
"Milosť by mala byť udelená len v situácii, kedy súd rozhodoval o vine a treste a nemohol zohľadniť nejakú mimoriadnu vec, napríklad keď odsúdený vo väzení zachráni ľudský život," pokračoval Lipšic. Prezident by však podľa neho nemal znovu hodnotiť, či trest nie je veľmi prísny.
V porovnaní s predchádzajúcimi prezidentmi SR udelil Ivan Gašparovič zatiaľ najmenej milostí. Jeho predchodca Rudolf Schuster omilostil 74 odsúdených a Michal Kováč 85.
"Trend zníženia počtu milostí považujem za dobrý, ale milosť ako taká je inštitút, kde sa niektorá tvrdosť zákona môže v dôležitých prípadoch zmäkčiť," poukázala poslankyňa Národnej rady SR Katarína Tóthová (ĽS-HZDS). Podľa nej je to predovšetkým otázka morálky. "Samozrejme, nie je možné všetko striktne a taxatívne vymedziť. Život a prípady sú také rozmanité, že je to skutočne na zváženie," dodala poslankyňa.
Ak odsúdený zašle do Kancelárie prezidenta SR žiadosť o udelenie milosti, prípadom sa zaoberá oddelenie milosti. Mnoho ľudí žiada prezidenta SR o milosť aj v prípade peňažných sankcií, ktoré uložili príslušné orgány v správnom alebo občianskom konaní. Ide napríklad o pokuty za uložené priestupky. V tomto prípade však Kancelária prezidenta SR zašle žiadateľovi informáciu, že inštitút milosti sa na tento prípad nevzťahuje.
V mnohých prípadoch sa žiadatelia domáhajú aj preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdov, prípadne sa sťažujú na nezákonný postup orgánov činných v trestnom konaní. "Prezident SR však nie je oprávnený zasahovať do právomoci týchto orgánov, ani prešetrovať zákonnosť ich postupu," dodal Trubač.
Ak však prezidentská kancelária zhodnotí, že ide skutočne o žiadosť o milosť, zašle ju Ministerstvu spravodlivosti (MS) SR, ktoré musí predložiť podklady pre rozhodnutie. MS si vyžiada z príslušného súdu celý spisový materiál odsúdeného. Rovnako si MS môže vyžiadať rôzne hodnotenia z miesta bydliska, prípadne z ústavu na výkon trestu. Minister spravodlivosti na záver hlave štátu vydá odporúčanie o vydaní milosti. Konečné rozhodnutie je však na prezidentovi.
Po doručení odporúčania kancelária skúma osobnosť páchateľa, pričom sa do úvahy berie to, aký život žil človek pred spáchaním trestného činu, či pracoval, staral sa o rodinu alebo či výkon trestu pôsobí na páchateľa výchovne. Rovnako či možno v budúcnosti od neho očakávať, že sa napraví.
"Prihliada sa aj na okolnosti spáchania trestného činu, či šlo napríklad o nutnú obranu, spáchanie pod tlakom hrozby, pod vplyvom tiesnivých rodinných pomerov a podobne," pokračoval Trubač. Jedným z faktorov, na ktoré sa prizerá, sú aj rodinné pomery, či sa žiadateľ stará o viac maloletých detí, ak je živiteľom rodiny, či sa stará o prestarnutých rodičov, bezvládnu manželku alebo dieťa.
Prezidentské milosti sa udeľujú od roku 1918. Súčasná hlava štátu môže udeliť milosť podľa článku 102 Ústavy SR. Pred niekoľkými rokmi bolo v právomoci prezidenta rozhodnúť, aby sa trestné konanie nezačalo alebo aby sa v ňom nepokračovalo. Výrazná zmena v tejto oblasti nastala 1. júla 2001, odkedy môže prezident trest odpustiť alebo zmierniť až po rozhodnutí súdu.
