Košice 18. apríla (TASR) - Dramatické ochladenie planéty Zem po zaliatí veľkej časti kontinentov, ktoré má byť sprevádzané následným pohybom zemskej kôry, predpovedá v priebehu 21. storočia v Teórii globálneho otepľovania Michal Kravčík z košického občianskeho združenia Ľudia a voda.
Podľa jeho názoru je predpokladaný úkaz dôsledkom zmeny klímy na zemeguli vyvolanej celoplošným vysušovaním krajiny, čím dochádza k narušeniu hydrologického cyklu planéty. Ako na dnešnej tlačovej besede v Košiciach Kravčík ďalej uviedol, spriemyselňovanie a urbanizácia krajiny, ako aj zabraňovanie prirodzenej akumulácii vôd v povodiach je počiatočnou fázou, ktoré vyvolávajú nekontrolovateľné zmeny v globálnom ekosystéme planéty. Na kontinentoch sa podľa poznatkov ochranára zlikviduje ročne tisíc osemsto miliárd metrov kubických sladkej vody neprimeraným zásahom človeka do prírody. Dodal, že na Slovensku likvidujeme ročne jedno percento vody z malého hydrologického cyklu, čo by teoreticky znamenalo, že za sto rokov ho zlikvidujeme úplne. Ako Kravčík vysvetlil, podzemná a dažďová voda, ktorá odteká riekami do oceánov, podobne ako zodpovedajúce množstvo vyparenej vody z hladiny oceánov, ktoré sa vracia na pevninu, je súčasťou veľkého hydrologického cyklu. Voda, ktorá sa do atmosféry vyparuje z pevniny - pôdna voda, tvorí malý hydrologický cyklus. Kravčík upozornil, že ak znížime objem vody v krajine z akýchkoľvek dôvodov, automaticky dôjde k zníženiu množstva vody v atmosfére vrátane zrážok. Následkom toho je zvýšenie povrchového odtoku dažďovej vody riekami do oceánov, čím pribúda vody v oceánoch a ubúda sladkej vody na kontinentoch. Poznamenal, že v priebehu 20. storočia, ktoré je považované za najteplejšie za posledné tisícročie, stúpli hladiny oceánov asi o desať centimetrov.
Podľa Kravčíkovej Teórie globálneho otepľovania už v blízkej budúcnosti môžeme očakávať, že pršať bude len raz v roku a zvyšok obdobia bude katastrofálne suchý. Drastické zásahy do krajinnej štruktúry sa podľa jeho názoru prejavia úbytkom vodných zdrojov i prírodného produkčného potenciálu, ako aj intenzívnejším výskytom živelných pohrôm i záplav. Autor, v súlade s viacerými odborníkmi z rôznych končín sveta, odporúča urýchlene vytvoriť programy zastavenia vysušovania a plošnej obnovy sladkých vôd v povodiach, prioritne v krajinách s najviac narušeným hydrologickým cyklom, medzi ktoré patria Indočína, Austrália, subsaharská oblasť i Európa. Súčasťou programov by mali byť príslušné legislatívne nástroje.
Tézy spomínanej teórie predstaví Kravčík na viacerých medzinárodných konferenciách zameraných na problematiku globálneho otepľovania Zeme. Prvou z nich bude stretnutie expertov v kanadskom Vancouveri v júli tohto roku.
