Michalovce/Zemplín 4. januára (TASR) - Sviatok Troch kráľov pripadajúci na 6. januára je na Zemplíne známy svätením príbytkov i ľudí trojkráľovou - jordánskou vodou.
Ako TASR informovali pracovníci zemplínskych múzeí, tento sviatok pretrváva od začiatku stredoveku. Nadväzuje na liturgický sviatok Zjavenia Pána zo 4. storočia. Podľa tradícií sa svätenie vodou robilo ešte pred východom slnka v tečúcej vode v potoku. Svätená voda mala údajne najväčšiu moc pri odháňaní chorôb. Ľudia ju pili, naberali a odnášali domov, aby zahnali zlých duchov. Rosili ňou príbytky a využívali ju aj počas Zeleného štvrtka pred Veľkou nocou či na Luciu. Gazdovia vodili k prierube na potoku aj kone. Okrem toho sa v uvedený deň svätila aj krieda a soľ. Večer pred sviatkom Troch kráľov i počas neho chodili po dedinách koledníci a betlehemci prezlečení za kráľov a spievali:" My sme traja králi z východu, klaniame sa svojmu rodu..."
V obciach južného Zemplína nosievali vinšovníci hviezdu a oslavovali Zjavenie Pána. Jednotlivé domácnosti navštevovali farári, ktorí na domy kriedou písali iniciálky G+M+B. Z latinského Christus Mansionem Benedicat možno tieto skratky preložiť ako Kristus, požehnaj tento dom. Tento zvyk sa na Zemplíne zachováva dodnes. Jeho obyvatelia však tieto iniciálky považujú za začiatočné písmená mien troch kráľov - Gašpara, Melichera a Baltazára.
Sviatok Troch kráľov (Zjavenie Pána) je druhým najväčším sviatkom na konci vianočného obdobia. Začína sa ním fašiangové obdobie.