Poprad. Popradčanka Anna Schlosserová tlmočí v posunkovej reči aj v súdnej sieni. Je jednou z mála na Slovensku, ktoré majú certifikát na tlmočenie v prípade, že účastníkmi konania sú nepočujúci. O tlmočení, pomoci nepočujúcim, ale aj kurzoch posunkovej reči, ktoré pod Tatrami vedie, čo-to prezradila v rozhovore pre TASR.
Ako ste sa dostali k posunkovej reči a tlmočeniu?
Obidvaja rodičia boli nepočujúci a navzájom komunikovali v posunkovej reči, takže môžem povedať, že to bola moja materinská reč. Na detstvo mám krásne spomienky. Bolo to najkrajšie obdobie môjho života. Vlastne som si ani neuvedomovala, že moji rodičia sú iní ako ostatní. To prišlo až neskôr, keď som mala možno deväť alebo desať rokov a začala som si všímať, že ľudia sa na nás pozerajú zvedavo, niekedy aj trochu necitlivo. Pre mňa boli rodičia iní v tom, že boli úžasní, chápaví...
Ako trojročná som vôbec neodpovedala na otázky počujúcich ľudí, keďže som mala veľmi malú slovnú zásobu. Zväčša som odpovedala posunkami, takže ma rodičia dali do škôlky a rozšíriť moje rečové schopností pomáhala aj stará mama.
K tlmočeniu som sa dostala náhodou. Chodila som na strednú školu a keď niektoré inštitúcie či už polícia alebo súdy potrebovali tlmočiť, tam som tam šla a tlmočila. Aj moje kolegyne súdne tlmočníčky sú deťmi nepočujúcich rodičov. Preto k ním máme aj iný vzťah. Dôležité je poznať mentalitu nepočujúcich.
Stretávate sa s nepočujúcimi, máte medzi nimi priateľov. Keďže ste počujúca, žiadajú vás často o pomoc?
Tým, že som mala nepočujúcich rodičov a zvládla som posunkovú reč, akosi samozrejme som sa usilovala pomáhať aj ostatným nepočujúcim. Chodila som s nimi na výlety a robila akýsi servis. Napríklad keď sme sa chceli niekde ubytovať, bola som prostredníkom medzi našou skupinou a recepčnou.
V súčasnosti im pomáham napríklad na súdoch. Vlani som absolvovala skúšky v súlade so zákonom o súdnych tlmočníkoch. Prihlásilo sa nás dvanásť a úspešne urobilo, myslím, deväť.
Čo všetko musíte ako súdna tlmočníčka v posunkovej reči zvládnuť?
Napríklad súčasťou skúšok bol televízny záznam s úplne neznámym nepočujúcim človekom, ktorý sme mali tlmočiť. Naše výkony hodnotili odborníci, ktorí ovládajú posunkovú reč. Nechýbal ani test z právnej problematiky...
Znamená to, že nestačí ovládať iba posunkovú reč, ale aj zákony?
Nie je to podmienkou, ale je dobre byť zorientovaným a aspoň trochu poznať zákony, aby sme vedeli poradiť. Právnu problematiku som študovala v Bratislave na Inštitúte pre verejnú správu, kam som chodila päť rokov. Dala som sa aj na trojročné štúdium práva v rámci Univerzity tretieho veku. Ukončila som ho vlani.
Spomeniete si na posledný prípad zo súdnej siene?
Naposledy som bola tlmočiť v Košiciach pri rozvodovom konaní nepočujúcich rodičov, ktorí sa nevedeli dohodnúť na starostlivosti o desaťročnú dcéru. S jedným z klientov som chodievala dokonca na terapiu na Prednú Horu...
V súčasnosti si pripravujem podklady, aby som v budúcnosti mohla urobiť skúšky z tlmočenia pre nepočujúcich, ktorí neovládajú posunkovú reč, ale odčítavajú z pier. V posunkovej reči tlmočím pre súdy prakticky na celom východnom Slovensku, keďže v regióne som sama. Najviac kolegýň je v Bratislave.
V Poprade vediete kurz posunkovej reči. Komu je určený?
Začali sme v roku 2006 z podnetu mojej dcéry, ktorá učí postihnuté deti a prišla s nápadom zorganizovať kurz. Na jeho začiatku bolo 16 záujemcov. Máme tam niekoľko školákov - žiakov šiesteho a deviateho ročníka, detské lekárky z Kežmarku... Kurz navštevovali aj policajti. Jednoducho, prichádzajú ľudia, ktorí majú pocit, že môžu posunkovú reč potrebovať. Zvládnuť ju možno za pár mesiacov, ak to má človek v sebe. Nadanie sa najlepšie prejaví pri priamom kontakte s nepočujúcimi. Preto chodievame medzi členov Podtatranského klubu nepočujúcich.
Predseda Okresného súdu v Poprade František Zelený na otázku TASR, služby ktorých tlmočníkov využívajú najčastejšie, odpovedal:
"Pod Tatrami využívame služby tlmočníkov a prekladateľov najmä z nemeckého a anglického jazyka. Sporadicky potrebujeme pretlmočiť svedeckú výpoveď alebo preložiť listinný dôkaz z vietnamčiny. V poslednom období sa však vyskytli aj prípady, keď sme potrebovali pretlmočiť výpovede občanov z Bangladéša, Indie a podobne.
V obvode Okresného súdu Poprad v zozname tlmočníci z týchto jazykov nie sú, preto prizývame "ad hoc" osobu, ktorá ovláda daný jazyk alebo hľadáme v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov na webových stránkach ministerstva vnútra. Zväčša sú z Bratislavy alebo Košíc. V Poprade však máme súdnu tlmočníčku v posunkovej reči."
Predsedníčka Podtatranského klubu nepočujúcich Mária Klasová na margo členskej základne uviedla, že "klub má 57 členov a 13 nečlenov, takže dovedna 70 nepočujúcich v rôznom veku. Členmi či priaznivcami sú mladí ľudia, ale zastúpená je aj stredná a staršia generácia z Popradu, Svitu, Spišskej Belej, Kežmarku či Starej Ľubovne. Doposiaľ sme sa stretávali každý piatok, teraz práve hľadáme nové klubové priestory."
