Po maturite v roku 1945 sa prihlásil za klerika do trnavského seminára. Najprv začal študovať na bohosloveckej fakulte v Bratislave, v roku 1946 ho ako nadaného študenta poslal biskup na bohoslovecké štúdiá do Ríma, kde navštevoval Lateránsku univerzitu. Po prevzatí moci v republike komunistami sa už na Slovensko nevrátil. Kňazskú vysviacku prijal 23.12.1950.
Hrušovský vykonával pastoračnú službu v severnom Taliansku, potom pôsobil ako profesor dogmatickej teológie, v rokoch 1955-1959 prednášal filozofiu a potom dogmatiku. V r. 1962-1966 pôsobil ako člen slovenskej katolíckej misie v Paríži. Od roku 1966 pôsobil v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme, 1.3.1973 sa stal jeho rektorom. V tejto funkcii zostal až do 31.12.1992. Súčasne pracoval ako výkonný redaktor časopisu Slovenské hlasy z Ríma. Vzhľadom na bohaté skúsenosti so Slovákmi mimo vlasti ho Svätá stolica 17.6.1975 vymenovala za vedúceho duchovnej služby pre Slovákov v zahraničí. K jeho 50-ročnému jubileu ho pápež Pavol VI. povýšil na pápežského preláta. Dňa 18.12.1982 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za titulárneho biskupa tubijského. Biskupskú vysviacku prijal v Ríme z jeho rúk 6.1.1983. Pád komunistického režimu v roku 1989 priniesol obrat v jeho živote. Dňa 24.9.1992 ho vymenovali za pomocného biskupa Trnavskej arcidiecézy, s osobitným pastoračným povolením pre hlavné mesto Slovenska – Bratislavu, 17.12.1992 bol slávnostne ustanovený za auxiliára a vikára Trnavskej arcidiecézy pre Bratislavu. Na prvom zasadaní samostatnej Konferencie biskupov Slovenska ho 4.4.1993 zvolili za generálneho tajomníka KBS a predsedu Komisie pre Slovákov v zahraničí. Dňa 15.4.1996 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za apoštolského nuncia v Bielorusku a súčasne ho povýšil na arcibiskupa. Od júla 2007 žije v rodisku Maňa, v okrese Nové Zámky.
Informovala Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska.
