Bratislava. Hlavným cieľom Silvie Gašparovičovej ako prezidentky Slovenskej nadácie Silvie Gašparovičovej - Vzdelanie a zdravie pre všetkých je zriadiť virtuálnu internetovú univerzitu, ktorá by uľahčila štúdium najmä zdravotne postihnutým, znížiť množstvo obéznych detí prostredníctvom zeleniny a ovocia a naďalej pomáhať nemocniciam pri zabezpečení chýbajúcich prístrojov na záchranu ľudských životov. TASR prináša bilančný rozhovor s prvou dámou Slovenska a prezidentkou Slovenskej nadácie Silvie Gašparovičovej - Vzdelanie a zdravie pre všetkých Silviou Gašparovičovou.
Vaša nadácia už tri roky sústreďuje svoju pomoc do dvoch oblastí - zdravotníctva a školstva. Ako ste spokojná s tým, čo sa vám a dobrovoľníkom podarilo urobiť v minulom roku?
Práca je veľmi obsiahla a náročná. Všetko robíme s dobrovoľníkmi a sme závislí od darov a spolupráce firiem, bánk a inštitúcií, ktorých príspevky prerozdeľujeme na konkrétne ciele. Ja som veľmi rada, že projekty týkajúce sa najmä dobudovávania špeciálnych zariadení, ktoré sme v minulosti začali, úspešne pokračujú. Pomohli sme viacerým špeciálnym školám, napríklad pre nevidiacich a slabozrakých sme zariadili jednu triedu špeciálnymi stolíkmi, deťom špeciálnej základnej školy sme odovzdali hydromasážnu vaňu a internátnej škole pre nepočujúcich sme zabezpečili rekonštrukciu sociálnych zariadení. V zdravotníctve sme venovali rozličným nemocniciam chýbajúce prístroje za viac ako 15,5 milióna korún. Ako posledný sme v decembri odovzdali bratislavskej Klinike úrazovej chirurgie Nemocnice akad. L. Dérera v Bratislave operačný stôl s príslušenstvom a extenčné zariadenie k nemu. Po prístroji na operáciu metastáz pečene sme dokázali zabezpečiť aj dializačný prístroj na liečbu zlyhania pečene. Takisto už zachránil viac životov, pretože bez neho nezmyselne zomierajú mnohí ľudia aj po žltačke. Požiadaviek je veľa, máme rozpracované projekty pomoci aj pre prešovskú a košickú nemocnicu.
Vo vzdelávaní pokračujú projekty tzv. prvých ľudových akadémií, v rámci ktorých sme vzdelali vyše 90 dlhodobo nezamestnaných a zdravotne postihnutých z Kežmarku, Sobraniec a Holumnice, kde je nezamestnanosť naozaj vysoká. A veľmi ma zahrialo pri srdci, keď som na nich videla tú veľkú zmenu - naučili sa cez počítač spracovať účtovníctvo, získať prehľad v zákonoch pri podnikaní a spracovať si podnikateľský plán, tretina z nich si otvorila vlastnú živnosť. V rámci kurzu sme nadviazali spoluprácu s miestnymi podnikateľmi, ktorí umožnili našim "žiakom" praxovať, niektorým aj zamestnať sa. Vytvorili sme aj chránenú dielňu, v ktorej zdravotne postihnutí tlačia drobnú tlač.
Máte aj spätnú väzbu od ľudí, ako sa im ďalej darí a či projekt, do ktorého sa zapojili, im naozaj v živote pomáha?
Áno, tí ľudia sú s nami v kontakte cez infocentrum pri akadémii, v ktorom vždy jeden z absolventov ostáva pracovať a slúži ako poradca. Vieme, že tretina z účastníkov projektu z východného Slovenska si zriadila živnosť najmä v oblasti drobných remeselných prác. Na západnom Slovensku sme zriadili pri ľudovej akadémii aj krízové centrum pre týrané ženy, kde obete násilia majú možnosť sa aj s deťmi ubytovať a poradiť, trochu si dať dokopy život a vyrovnať sa s novými problémami. Niekoľkým ženám sme už pomohli, našťastie, tam našli len krátkodobé útočisko a vrátili sa do života, aj späť do rodín. Neboli to až také ťažké prípady a nás tešilo, že sa rodinný vzťah, v ktorom mali problém, nerozbil.
Ľudia sa zrejme na vás, ale aj na prezidenta obracajú s rôznymi problémami a žiadosťami o príspevok. Ako pomoc rozdeľujete?
Chodí mi veľmi veľa listov, aj do prezidentskej kancelárie a niektoré sú až nepochopiteľné, ľudia napríklad pýtajú financie na zaplatenie štúdia dieťaťa, vlastne už dospelého človeka v Anglicku, Amerike. Ale väčšinou pýtajú ľudia pomoc na potrebné veci. Nadácia však nepodporuje aktivity jednotlivcov, ale projekty určené skupinám - školám, triedam, zdravotne postihnutým ľuďom.
V rámci pomoci školám sa usilujete najmä o to, aby sa medzi deti opäť vrátil zdravý životný štýl a neboli obézne, či už zmenou stravovania alebo športom. Aké projekty rozbehnete v tomto roku?
Projektom "Zdravý životný štýl" chceme v tomto roku dostať do škôl zeleninu, ovocie a viac telocviku. V minulom roku sme začali so zavádzaním pitného režimu a bol to pre mňa zážitok, pretože som sa v petržalskej škole stretla s deťmi, ktoré mi povedali, že pijú minerálku po prvý raz a pretekali sa, kto jej viac vypije. Takže tieto projekty sú výchovné a majú odozvu. Na nešťastie sme si zvykli dávať deťom na pitie len sladké a sýtené nápoje, džúsy a rôzne propagované nápoje ony sa potom tvária, že voda z vodovodu sa ani nedá piť. Pokiaľ ide o zavádzanie zeleniny, úprimne povedané, deti zatiaľ nie sú nadšené, ale som presvedčená, že ich to tiež v kolektíve osloví. Mňa dosť prekvapilo, že v Maďarsku rodičia docielili v školách zrušenie bufetov a automaty na sladkosti a sladené nápoje prerobili na automaty na jablká. Dokonca mi poslali návod, ako sa to dá prerobiť.
Majú školy záujem o takéto projekty? Ako sa dotknú peňaženiek rodičov?
Školám posielame cez internet materiály o projekte a keď preukážu, že aj rodičia majú záujem podieľať sa na ňom, zostavíme plán. Pre začiatok vytypujeme v každom kraji jednu - dve školy a určitý čas to rodičov ani školy nič stáť nebude. Následne to už bude len na nich, či sa do projektu zapoja aj potom, keď naň budú musieť prispieť. Odborníci považujú zeleninu a ovocie za dobrú náhradu za doterajšiu desiatu. A potom, rodičia deťom aj tak v mnohých prípadoch dávajú na ňu peniaze, za ktoré si kupujú v bufetoch bagety s majonézou a hamburgery, rovnako nechodia na obedy, ktoré vlastne zbytočne dotuje štát. Rodičia by sa teda mali nad tým zamyslieť a možno ich to vyjde aj lacnejšie.
Ako teda deťom budete vysvetľovať, že majú cukríky a hamburgery vymeniť za zeleninu a ovocie?
Žiaľ, deti si už zvykli, že určité veci robia za nejakú odplatu či malé vreckové. Preto skúsime ich záujem zvýšiť cez zbieranie bodov - tí najúspešnejší pôjdu na zaujímavý školský výlet. Celý projekt pripravujeme s dvoma hlavnými sponzormi a niekoľkými pestovateľmi ovocia a zeleniny. Všetci prisľúbili dodávku určitého množstva takých produktov na uvedenie projektu, ktoré by deti mali bez väčších námietok zjesť - mrkvu, kaleráb, jablká, paradajky, strukoviny do školských jedální, ale aj produkty racionálnej výživy.
V roku 2007 ste finančne podporili aj súkromnú bratislavskú školu. Aký bol dôvod podpory, keďže golf nie je hra "obyčajných" detí?
Už viac rokov sa na Slovensku koná benefičný golfový turnaj pod záštitou prezidenta a mojej nadácie. Golfisti, ktorí sa na ňom zúčastňujú, dávajú dobrovoľný príspevok na rozvoj golfu medzi deťmi a na školách, čím sa podarilo vyzbierať okolo 130-tisíc korún. Takže išlo o peniaze golfistov určených na podporu rozvoja výučby golfu detí. Tie sme potom odovzdali Slovanskému gymnáziu v Bratislave, kde ako prví vytvorili podmienky na sprístupnenie golfu naozaj všetkým deťom zo školy a z okolia, nielen z bohatých rodín zriadením jamkoviska a odpaliska na nevyužitom školskom dvore. Taktiež úspešne získali súhlas na zaradenie výučby základov teórie a hry golfu do učebných osnov v rámci športovej triedy. Projekt "Otvorme deťom brány na golfové ihriská" rozprúdil medzi školami až neuveriteľný záujem o vypratávanie svojich starých skladov, kde postupne zriaďujú odpaliská, pretože to nie je finančne náročné a mládež trávi viac voľného času pri pohybe. Treba podporovať každý nový záujem detí o šport, pretože dnes nám vyrastajú deti obézne a choré už odmalička. Taktiež nadácia podporuje prerábanie atletických dráh a starých zanedbaných ihrísk, ktoré školy majú. Hoci záujem je, školám chýbajú peniaze na trénerov a cvičiteľov.
Príde nadácia aj v tomto roku s nejakým novým projektom?
Počas nedávnej návštevy Španielskeho kráľovstva som sa pri neoficiálnom rozhovore s predsedom parlamentu Barcelony zmienila o tom, že by som chcela pomôcť pri zriadení virtuálnej internetovej univerzity na Slovensku. Veľmi ho to nadchlo a hneď som aj dostala kontakt na rektorku ich internetovej univerzity, odkiaľ mi už aj prišli podklady na spoluprácu a pozvanie do Barcelony. Už som o tom hovorila aj s dvoma slovenskými rektormi. Je to taký môj novoročný cieľ, ktorý by uľahčil štúdium všetkým, ktorí nemôžu denne dochádzať alebo sú telesne postihnutí. Mohla by ponúkať vzdelanie manažérom, sociálnym pracovníkom a ekonómom. Takáto forma moderného štúdia už vo vyspelých krajinách existuje, takže už aj Slovensko by ho malo mať. Uvidíme, aký bude záujem zo strany škôl a študentov, ale za pokus to stojí.
