Bratislava 7. januára (TASR) - Nesúhlas so spochybňovaním autochtónnosti Slovákov, teda pôvodného obyvateľstva a pomenovaní na vlastnom národnom a štátnom území, ich kontinuity dejín, kultúry a jazyka dnes v stanovisku vyjadrilo 32 slovenských historikov, archeológov a jazykovedcov, z ktorých 17 dosiahlo akademickú hodnosť profesor. Reagovali tak na množiace sa nesprávne termíny v médiách.
"Niektorí historici a publicisti, ktorí doposiaľ nie sú schopní pozitívne akceptovať existenciu samostatnej Slovenskej republiky, sa usilujú zneužívať čisto odborné otázky na politické a ideologické diskusie. Zarážajúca je predovšetkým tá skutočnosť, že väčšina z nich sa týmito otázkami vo svojom výskume nikdy nezaoberala, pritom sa ale verejne deklarujú ako renomovaní odborníci," uvádza sa v stanovisku. Podľa odborníkov nesuverénne podmienky neumožňovali slovenskej vede slobodne sa zaoberať týmto problémom, a preto predkov dnešných Slovákov z politických a ideologických dôvodov často označovala ako "Slovanov", hoci už od 9. storočia pramene poznajú a odborná literatúra všeobecne hovorí o Čechoch, Maďaroch a Nemcoch.
"Pomenovanie Sloveni, respektíve starí Slováci na označenie slovenského obyvateľstva v 9. a 10. storočí sa v odbornej literatúre používal už od konca 19. storočia, kedy sa začala formovať moderná slovenská profesionálna veda," vysvetľujú jazykovedci, archeológovia a historici.
Pripúšťajú však, že vhodné pomenovanie pre predkov dnešných Slovákov nezávisí iba od historických prameňov, ale je výsledkom vedeckej dedukcie a logickej úvahy. Pomenovanie starí Slováci zodpovedá teda podľa nich nielen potrebám slovenskej vedy, ale aj realite, v ktorej žili naši predkovia, v tom čase označovaní ako "Sloveni" - termíny "Slovenky" a "slovenčina" existujú bezo zmeny dodnes - a zodpovedá aj dnešnému stavu národa.
"Myslíme si, že je nevhodné, ak jeden či dvaja historici osobujú právo kodifikovať odbornú terminológiu, najmä keď za ich názormi nestoja odborné, ale politické ciele," uzatvárajú odborníci.
