Bratislava 7. januára (TASR) - Pamätnú tabuľu vynikajúcemu slovenskému vedcovi svetového mena Dionýzovi Ilkovičovi dnes odhalili vo vestibule Chemického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) v areáli SAV v Bratislave na Patrónke. Dionýz Ilkovič bol spolu s nositeľom Nobelovej ceny akademikom Jaroslavom Heyrovským z Karlovej univerzity v Prahe spoluautorom objavu polarografie a zakladateľom slovenskej fyziky v SAV i na vysokých školách v SR.
Pamätnú tabuľu a reliéfny portrét profesora Ilkoviča odhalili dvaja bývalí dlhoroční pracovníci SAV - podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič a vedúci Kancelárie prezidenta republiky Milan Čič za účasti početných zástupcov akadémie vied. Na slávnostnom akte sa zúčastnila aj manželka Dionýza Ilkoviča - Lenka Ilkovičová, ktorá dlhé roky pracovala vo Fyzikálnom ústave SAV, zakladateľom ktorého bol jej manžel. Prítomná bola takisto dcéra D. Ilkoviča - akademická sochárka Eva Potfajová, ktorá je autorkou reliéfneho portrétu.
Predseda SAV, profesor Štefan Luby v príhovore pripomenul, že odhalenie pamätnej tabule Dionýzovi Ilkovičovi, ktorý sa narodil v januári 1907, uzatvára vlastne rok (2007) venovaný tomuto významnému vedcovi. Vyzdvihol, že Ilkovič stál spolu s akademikom Heyrovským pri rozpracovaní základov polarografie. So životom a dielom profesora Ilkoviča a jeho významnou úlohou pri rozvoji vysokého školstva a vedy na Slovensku prítomných oboznámil riaditeľ Chemického ústavu SAV Igor Tvaroška.
Na tabuli z hrubého skla, ktorá je asi meter dlhá a 60 cm široká, je nápis: Profesor Dionýz Ilkovič (1907 -1980) - zakladateľ slovenskej fyziky a fyzikálny chemik svetového významu. Nad týmto textom dominuje reliéfny portrét Dionýza Ilkoviča odliaty zo skla. Toto dielo bude všetkým pripomínať vzácneho a múdreho človeka, mimoriadnu vedeckú osobnosť, ktorá významne obohatila slovenskú a svetovú vedu, zdôraznil Tvaroška.
Dionýz Ilkovič sa narodil 18. januára 1907 v obci Šarišský Štiavnik a zomrel 3. augusta 1980 v Bratislave. Po maturite na Československom reálnom gymnáziu v Prešove odišiel študovať do Prahy na Prírodovedeckú fakultu Karlovej univerzity (KU), kde v roku 1930 získal vysvedčenie o učiteľskej spôsobilosti pre výučbu chémie, matematiky a fyziky. Už počas štúdií začal pracovať u profesora Jaroslava Heyrovského, neskoršieho nositeľa Nobelovej ceny za chémiu, v Ústave pre fyzikálnu chémiu na KU. Vo vedeckom svete je meno prof. Ilkoviča spojené s polarografiou, ktorá bola ťažiskovou oblasťou výskumu v spomínanom ústave. Nepochybne najvýznamnejším výsledkom vedeckej práce Ilkoviča bolo odvodenie vzťahu medzi polarografickým difúznym prúdom, koncentráciou roztoku a charakteristikami kvapkovej ortuťovej elektródy v roku 1934, známeho ako Ilkovičova rovnica.
V roku 1939 sa Ilkovič vrátil na Slovensko, pôsobil ako profesor technickej fyziky na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave - SVŠT (dnešná STU) a na Prírodovedeckej fakulte (PF) Slovenskej univerzity. Začiatkom 50. rokov vynaložil značné úsilie o založenie Slovenskej a Československej akadémie vied. Po uzákonení SAV v júni 1953 bol vymenovaný za jej riadneho člena a stal sa vedeckým tajomníkom SAV. Neskôr stál pri zrode troch základných fyzikálnych pracovísk na Slovensku - Ústavu technickej fyziky SVŠT, Fyzikálneho ústavu PF Slovenskej univerzity a Fyzikálneho ústavu SAV. Z nich sa postupne vyvinuli ďalšie fyzikálne pracoviská. Za desaťročia pedagogického pôsobenia prof. Ilkovič vychoval stovky odborníkov, bol autorom významných učebníc fyziky.
Meno profesora Ilkoviča žije ďalej v podobe Čestnej plakety za zásluhy vo fyzikálno-chemických vedách, ktorú predsedníctvo SAV zriadilo v roku 1982.
