Bratislava 7. januára. Návrh nového tlačového zákona z dielne Ministerstva kultúry (MK) SR je podľa Zuzany Krútkej napriek niektorým nedostatkom v štádiu, keď ho pozmeňujúce návrhy môžu skôr pokaziť, ako vylepšiť. "Bola by som najradšej, keby bol schválený tak, ako je navrhnutý," povedala pre TASR predsedníčka Slovenského syndikátu novinárov (SSN).
"Skôr sa bojím poslaneckej tvorivosti a ďalšieho `vylepšovania`. Možno aj silové rezorty pripravujú nejaký lobing," poznamenala Krútka na margo návrhu zákona, o ktorom bude v stredu 9. januára rokovať vláda.
Posledné zmeny v návrhu zákona hodnotí skôr kladne. "Najmä preto, že sa doň dostala imunizácia informácie a právo na ospravedlniteľný omyl takmer v takom rozsahu, ako sme si to predstavovali," reagovala Krútka, podľa ktorej je pozitívne aj to, že sa zároveň s prijatím zákona bude novelizovať aj zákon o vysielaní a retransmisii, čím sa právo na imunizáciu informácie a ochranu zdroja informácií dostane ku všetkým novinárom, bez ohľadu na typ média, v ktorom pracujú. Za pozitívum považuje aj explicitné uvedenie povinnosti chrániť zdroj informácií v návrhu nového zákona. Naopak, právo na odpoveď by podľa Krútkej bolo definované lepšie, ak by sa vzťahovalo výslovne len na prípady zverejnenia nepresných alebo neúplných informácií.
Pod imunizáciou informácie myslí SSN ustanovenie, podľa ktorého médium nezodpovedá za obsah informácie, ktorú korektným spôsobom prebralo z dôveryhodného zdroja. V návrhu zákona sa v tomto zmysle uvádza: "Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra nezodpovedajú za: obsah informácie, ktorú poskytol orgán verejnej moci, ním zriadená rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia alebo právnická osoba zriadená zákonom, ak je táto informácia uverejnená v periodickej tlači alebo v agentúrnom spravodajstve v pôvodnom znení a jej spracovaním pre uverejnenie sa nezmenil jej pôvodný obsah." Médiá nezodpovedajú ani za obsah inzercie, pokiaľ ju nezadávajú samy. Pre porovnanie v českom tlačovom zákone z roku 2000, ktorý je dikciou príbuzný pripravovanému slovenskému návrhu, sa uvádza len to, že médiá nie sú zodpovedné za obsah inzerátov a v časti venovanej výnimkám z povinnosti uverejniť odpoveď je veta, podľa ktorej ju nie sú povinné uverejniť, ak "napadnuté oznámenie, prípadne jeho časť je citátom oznámenia tretej osoby určeným pre verejnosť alebo pre pravdivú interpretáciu a ako také bolo označené alebo prezentované". Ochrana zdroja informácií je v českom zákone a slovenskom návrhu nového zákona riešená podobne, v platnom zákone však na Slovensku od roku 1990 explicitne uvedená nie je.
Návrh nového slovenského tlačového zákona zavádza okrem práva na opravu aj právo na odpoveď a dodatočné oznámenie. Obidva inštitúty pozná aj český zákon. V ČR má vydavateľ povinnosť uverejniť opravu, ak vydá nepravdivé informácie. Odpoveď dotknutej osoby uverejňuje vtedy, ak vydal infomácie, ktoré sú neúplné alebo nepresné. Dodatočné oznámenie podáva čitateľom informáciu o tom, ako bola súdne ukončená kauza, o ktorej médium predtým písalo.
Slovenské riešenie je podobné, líši sa však v tom, že v prípade práva na odpoveď nehovorí výslovne o tom, že sa v jej texte doplňujú neúplné a upresňujú nepresné údaje. Žiadateľ má podľa návrhu právo na odpoveď, ak článok "obsahuje skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť".
Dnes platný tlačový zákon pochádza z roku 1966 a bol viackrát novelizovaný. Platnosť nového tlačového zákona sa navrhuje od 1. mája 2008.
