"Konkrétny návrh už je poslaný do Vatikánu, čo sa týka nových diecéz a ich hraníc. (...) Navrhnutá je žilinská diecéza a bratislavská. Bratislava bude arcibiskupstvo," povedal ČTK Tondra po novoročnom stretnutí prezidenta Ivana Gašparoviča s predstaviteľmi cirkví a náboženských spoločností. Tondra, ktorý je predsedom Konferencie biskupov Slovenska, nevedel povedať, kedy by zmena mohla začať platiť.
V súčasnosti región Bratislavy patrí pod bratislavsko-trnavskú arcidiecézu. Žilina je zase súčasťou nitrianskej diecézy.
Nové rozdelenie cirkevných diecéz by malo byť podľa Tondru praktickejšie. "Nás viedlo k tomu to, že trnavská arcidiecéza je veľká. Pastoračná činnosť sa koná lepšie v menšej diecéze. Potom tie hranice diecéz majú svoj pôvod ešte v dávnej histórii, dnes sa zmenili komunikácie, cesty už nevedú tak, ako viedli voľakedy," priblížil biskup.
Žiadosť o zriadenie samostatného biskupstva v Bratislave má vo Vatikáne aj gréckokatolícka cirkev. ČTK to potvrdil riaditeľ biskupského úradu v Prešove Ľubomír Petrík. "Boli by sme radi, keby to bolo v Bratislave," povedal. Gréckokatolíci majú na Slovensku svoje sídlo v Prešove. Takzvaná Prešovská eparchia pokrýva takmer celé územie Slovenska, okrem Košického kraja, kde sa rozprestiera takzvaný Košický exarchát.
Rímskokatolícka cirkev na Slovensku si koncom vlaňajška pripomenula 30. výročie vzniku samostatnej provincie. K rímskokatolíckemu náboženstvu sa na Slovensku hlási najviac ľudí. Pri poslednom sčítaní obyvateľov v roku 2001 to bolo 68,9 percenta ľudí, ďalších 4,1 percenta obyvateľov sa prihlásilo ku gréckokatolíkom. Druhú najpočetnejšiu cirkev tvoria evanjelici.
