BRATISLAVA 9. januára (SITA) - Neoprávnená kritika a predovšetkým lži viceprezidenta Zväzu hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky Jozefa Bendžalu v súvislosti s vydávaním víz na konzulárnych odboroch Veľvyslanectiev SR v Ruskej federácii a na Ukrajine pred vianočnými sviatkami boli hlavným dôvodom usporiadania dnešnej tlačovej besedy Ministerstva zahraničných vecí (MZV) SR. Na tlačovej besede to uviedol hovorca MZV Ján Škoda. Zopakoval, že Bendžala v decembri na tlačovej besede uviedol, že konzulárne oddelenia v Sankt Peterburgu a v Moskve prestali 14. decembra vydávať víza na pobyt ruských občanov na Slovensku a na Nový rok dokonca doplnil, že konzulárne oddelenia zatvorili. Riaditeľ konzulárneho odboru MZV SR Ľubor Bystrický pre médiá označil tieto tvrdenia za nepravdivé. Bendžala pre agentúru SITA uviedol, že sa za klamára nepovažuje. Najprv povedal, že 14. decembra 2007 na konzulárnom oddelení veľvyslanectva v Moskve nepracovali, potom sa opravil, že len prestali brať žiadosti o víza. Ako sám upozornil, informácie o práci konzulárnych oddelení v Rusku dostal od prepravcov a turistických kancelárií, ktoré im zabezpečujú ruských a ukrajinských turistov do tatranských hotelov. "My predsa v Moskve nie sme, informácie máme od nich," dodal Bendžala pre agentúru SITA. Bystrický neplánuje podať na Bendžalu trestné oznámenie.
Konzulárne oddelenia menili pravidlá za pochodu, uviedol Bendžala pre agentúru SITA a argumentoval tým, že v Kyjeve nedokázali naplniť turistami lietadlo, pretože "dámy na konzulárnom potrebovali od žiadateľov o víza zaplatený turistický voucher, čo bola pre všetkých novinka a ani na internete sa o tom nič nehovorilo," dodal. Biznis tatranským hotelom pokazili podľa Bendžalových slov predovšetkým pracovníčky na konzulárnom oddelení v Moskve, kde nebrali žiadosti o víza. Prispôsobili sa iba v Kyjeve, kde pracovali aj cez víkendy a sviatky. Dve dámy pri okienkach v Moskve vôbec nereagovali, tak nech sa nevyhovárajú. Vo Vysokých Tatrách je minimálny počet hostí z Moskvy, pretože tamojší slovenský konzulát nepracoval tak, ako mal. Preto sa operátori preorientovali na krajiny, od ktorých dostali za dva dni víza. Vedia to urobiť Bulhari, Rakúšania a Taliani, ale my za 10 až 14 dní," zdôraznil Bendžala. Pýta sa, prečo konzulárne oddelenie slovenského veľvyslanectva v Moskve nepracovalo od 2. do 8. januára.
Ján Škoda na tlačovej besede uviedol, že SR je jedinou schengenskou krajinou, ktorej konzulárne odbory mali otvorené aj cez vianočné sviatky a dodal, že len 21. decembra dostali v Ruskej federácii 1 500 žiadostí od cestovných kancelárií o schengenské vízum, ktoré SR vydáva v rovnakom režime, ako ostatné krajiny v schengenskom priestore. Bystrický doplnil, že pracovníci na konzulárnych oddeleniach v Moskve, Sankt Peterburgu, Kyjeve a Užhorode s vypätím všetkých síl zvládli 10-dňovú lehotu na vybavenie žiadosti o vízum. V decembri 2007 vydali v Kyjeve 5 526 víz, v Moskve 3 741, v Užhorode 3 032 a v Sankt Peterburgu 560.
Vydávanie schengenských víz je podľa Bystrického slov zložitejšie, ako vtedy, keď SR v schengene nebola. Dodal, že MZV je podľa zákona povinné vydať vízum len so súhlasom Ministerstva vnútra (MV) SR. Problémy s nábehom Národného informačného vízového systému spôsobili špecifickú situáciu na konzulárnych oddeleniach v Moskve, Užhorode a v Kyjeve. "Problémy nevznikli na pôde MZV," pripomenul Bystrický a dodal, že udelením schengenského víza SR preberá zodpovednosť za bezpečnosť celého schengenského priestoru a má právo neudeliť vízum tomu, koho v schengene nechceme. Na margo Bendžalovho tvrdenia, že viacerí žiadatelia v Rusku nedostali vízum, Bystrický uviedol, že "podľa tvrdení tohto pána sme viacerým žiadateľom víza neudelili, preto nemohli nastúpiť na rekreačné pobyty. Nie je to pravda. Skutočnosť je niekde inde, pretože každý by si mal pozametať pred vlastným prahom a nehľadať príčiny vlastného nezdaru tam, kde nie sú. Ja by som sa možno zamyslel nad skutočnosťou, prečo je atraktívna tatranská lokalita odkázaná na klientely z jednej alebo dvoch krajín. Prečo sa do našich horských hotelov nehrnú lyžiari zo Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska, prečo ľudia z okolia Bratislavy radšej vyhľadávajú na zimné lyžovačky alpské strediská."
Nový zákon o vízovej agende vstúpil do platnosti 21. decembra 2007, keď SR vstúpila do schengenu. Od 1. januára tohto roku nadobudli platnosť dohody, ktoré EÚ uzavrela s niektorými tretími krajinami. Sú to dohody o zjednodušenom postupe pri vydávaní víz a platia pre Rusko, Ukrajinu, Moldavsko, Srbsko, Čiernu Horu, Albánsko, Macedónsko a Bosnu a Hercegovinu. Odlišnosti v porovnaní so štandardným schengenským režimom spočívajú napríklad v tom, že stanovená výška poplatkov za vybavenie žiadosti o vízum je 35 eur oproti 60 eurám, ktoré schengenský štandard stanovuje pre iné krajiny. Zákonom stanovená lehota na vybavenie žiadosti o vízum, ktorá je štandardne 30 dní, je v týchto krajinách 10-dňová. Zákon dovoľuje túto lehotu skrátiť v prípade, že je krajina na to vybavená.
Agentúra SITA vydá k správe aj zvukovú správu.
