"Veľmi vám fandím, aby vám zavedenie eura nespôsobilo zádrh v ekonomickom raste, aby to nebola skôr brzda než pomocník v tejto veci," povedal Klaus na spoločnej tlačovej besede so slovenským prezidentom Ivanom Gašparovičom v Bratislave. Podľa Klausa zaviesť euro je príliš odvážnym krokom a verí, že slovenskí ekonómovia a politici majú dobré prepočty. "Odvážnym praje, pán prezident," oponoval Klausovi Gašparovič.
VIDEO - Gašparovič privítal Klausa
KAMERA: Silvia Pňačková
Klaus tvrdí, že Česká republika robí dobre, ak si dlhšie ponechá českú korunu, pretože jej potenciál zatiaľ prevyšuje nad eurom. Obaja partneri sa zhodli, že patria k eurorealistom. Klaus vyzval novinárov, aby ho už neoznačovali euroskeptikom. "Rezolútne a zásadne odmietam slovo euroskeptik. Už tie nálepky euroskeptik, prosím, zrušte. Vymyslite si nejakú novú nálepku," apeloval Klaus s tým, že je optimistom, pretože žije v Európe a nechce odísť. Kritizovať jednotlivé časti dokumentov, ktoré Európska únia schvaľuje, nepovažuje za "žiadny euroskepticizmus, ale realistický pohľad na tieto veci".
VIDEO - Klaus: Česko bude pri prijímaní eura opatrnejšie
KAMERA: Silvia Pňačková
Kandidát na českého prezidenta Jan Švejnar si na rozdiel od Klausa myslí, že plány Slovenska na prevzatie eura sú realistické a pre krajinu výhodné. "Ako ekonóm si myslím, že zavedenie eura v roku 2009 prinesie Slovensku predovšetkým výhody a považujem slovenské plány na prijatie spoločnej európskej meny za realistické a uvážené," povedal Švejnar ČTK. Odďaľovanie prijatia eura v Česku je podľa neho pomerne riskantné, a to predovšetkým pre českých výrobcov.
Gymnazisti sa prezidentov pýtali na Schengen
Študentov bratislavských gymnázií nezaujíma, ako trávia prezidenti voľný čas, ani čo radi robia.
VIDEO: Gašparovič a Klaus debatovali so študentami
KAMERA: Eugen Korda
Najviac ich na stretnutí s Václavom Klausom a Ivanom Gašparovičom zaujímal európsky integračný proces, pozitíva a negatíva prijatia eura a vstupu do Schengenu.
Zhruba 200 maturantom český prezident Václav Klaus však vysvetlil, že priemerný bratislavský študent prakticky nepocíti výhody otvorenia hraníc. "Je to fajn krok, ale myslím si, že to nie je ten najväčší výdobytok našej doby. A okrem toho, naša generácia, ktorá prežila stavanie a strihanie ostnatých drôtov, to celé vníma trochu inak," uviedol Klaus.
Kubiš ukludňoval
Eura sa netreba báť, Slovensko nebude ako Slovinsko a ceny aj infláciu udrží, odkázal dnes občanom minister zahraničných vecí Ján Kubiš. "Netreba strašiť eurom...Sme schopní plniť všetky kritériá udržateľným spôsobom," povedal na tlačovej besede. Verí, že vláde sa o tom podarí presvedčiť aj Európsku komisiu a Európsku centrálnu banku a do Európskej menovej únie (EMÚ) vstúpime už o rok. Kubiš je presvedčený, že u nás nebudú po zavedení eura prudko stúpať ceny a inflácia ako v Slovinsku. Po vlaňajšom vstupe do eurozóny vzrástli ceny do 60 percent, inflácia sa takmer zdvojnásobila. "Dôvody inflácie sú rôzne. Sledujeme, čo sa deje u našich partnerov, ktorí už sú v eurozóne. Ale my sme Slovensko a ja vychádzam z toho, že sme schopní udržať kritériá," vysvetlil Kubiš. Zavedenie eura zaradil medzi priority rezortu.
Česko pôvodne odhadovalo, že sa mu podarí zaviesť euro v roku 2012. Aktualizovaný konvergenčný program však už so žiadnym dátumom nepočítal a guvernér Českej národnej banky Zdeněk Tůma nedávno povedal, že Česko by mohlo prijať európsku menu v roku 2019.
Gašparovič si myslí, že EÚ potrebuje Lisabonskú zmluvu, hoci v nej sú niektoré podmienky, ktoré treba ešte prerokovať. Podľa slovenského prezidenta Európa by sa diskvalifikovala, ak by ratifikovanie Lisabonskej reformnej zmluvy stroskotalo, ako to bolo v prípade tzv. euroústavy. "Predpokladám, že bude ešte s väčším počtom hlasov prijatá, pretože vtedy boli v parlamente komunisti a hlasovali proti," odhaduje výsledok hlasovania v slovenskom parlamente Gašparovič.
Klaus zdôraznil, že v Česku nebude robiť komplikácie pri ratifikácii Lisabonskej zmluvy. Česká vláda už prijala dokument, do parlamentu ju chce predložiť čo najskôr. "Nebudem hádzať žiadne bremená," dodal Klaus. Podľa neho zmluva je vylepšením situácie v EÚ, hoci sa mu nepozdáva, že množstvo rozhodnutí, na ktorých schválenie je potrebný jednomyseľný súhlas, sa má preradiť do kategórie väčšinového rozhodovania.
Klaus spomínal aj negatíva schengenu
Česká hlava štátu zopakovala, že schengen neznamená len pozitíva, ale aj negatíva. Podľa Klausa, ak by sme zabúdali na mínusy, "to by sme museli byť naivní a v podstate hlúpi ľudia". Kritiku schengenu zdôvodňoval aj panelákom, v ktorom bývajú rôzni ľudia. Hoci máte bezchybných susedov, ešte stále ste nezrušili zámok, dvere, konštatoval Klaus s tým, že treba zvažovať, kedy sa odstránia dvere. Schengen podľa neho "uvoľňuje cesty po veľkom kontinente aj ľuďom, o ktorých si myslíme, že si to nezaslúžia, aby sa tak voľne a bez akýchkoľvek obmedzení mohli pohybovať po Európe".
Návšteva Slovenska je poslednou zahraničnou cestou Klausa v úrade prezidenta. Podľa neho bolo pochopiteľné, že príde k nám. Svoje prezidentovanie začínal na Slovensku a aj tu končí. Myslí si, že ide o "zarámovanie päťročného prezidentovania". Na Slovensko zavítal sedemkrát. Obaja prezidenti si vzájomne poďakovali za spoluprácu. Podľa nich medzi oboma štátmi panujú nadštandardné vzťahy a dokážeme sa vzájomne podporovať, či už na regionálnej, európskej či globálnej úrovni.
Autor: zh
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
