Bratislava 10. januára (TASR) - Gustáv Husák, ktorý by dnes oslávil 95. narodeniny, zohral v československých a slovenských dejinách jednoznačne negatívnu úlohu. Pre TASR to dnes uviedol politológ Miroslav Kusý. Odmietol tézu, že by Husák pomohol Slovákom svojimi snahami o federalizáciu Československa.
"Keď sa vrátil z väzenia, postavil sa Husák na čelo federalizačného prúdu, čím sa dostal do protikladu s demokratizačnými procesmi, keďže hlásal prioritu federácie," hodnotí Kusý pôsobenie Husáka v šesťdesiatych rokoch. Federácia v takej forme, v akej existovala od roku 1968, Slovákom nepriniesla úžitok, čo Kusý dokumentuje tým, že po páde komunizmu nacionalisti okamžite vystúpili s požiadavkou revidovať štátne usporiadanie. Presadenie Husákovho modelu preto pokladá za Pyrrhovo víťazstvo.
Kusý sa nazdáva, že pôsobenie Husáka ako generálneho tajomníka Komunistickej strany Československa a neskôr aj prezidenta sa dá charakterizovať servilitou a submisívnosťou voči ZSSR so všetkými dôsledkami. V normalizačných časoch plnil príkazy Moskvy, konal aj nadprácu a normalizácia spôsobila ustrnutie Československa, čo sa po novembri 1989 prejavilo zaostávaním aj voči iným štátom socialistického bloku.
Politológ zároveň akcentoval, že pôsobenie Husáka v odboji počas druhej svetovej vojny komunistická ideológia výrazne preháňala a mýtizovala. "Úlohu komunistického odboja počas vojny neskôr demýtizoval historik Jozef Jablonický," povedal Kusý s dodatkom, že väčšinu Slovenského národného povstania strávil Husák ukrytý v pivnici. Dodal však, že nie je historikom a svoje názory v tomto smere opiera o argumenty historikov, ktorým dôveruje.
"V osemdesiatych rokoch sa usiloval udržať pri moci a v období zamatovej revolúcie už bol starý a senilný. Vládu národného porozumenia na čele s Mariánom Čalfom vymenoval vlastne už ex post," popisuje Kusý záverečnú etapu Husákovho politického života.
Celkovo podľa Kusého jediný Slovák na čele Československa nemá na konte veľa pozitívnych činov a urobil ich skôr mimochodom.
