ŠÚTOVCE 11. januára (SITA) – Prvý cintorín pre zvieratá otvára v neďalekých Šútovciach 34-ročná Prievidžanka. Nachádza sa priamo nad obecným cintorínom, 400 metrov štvorcových oplotenej plochy však zatiaľ miesto posledného odpočinku pre domácich miláčikov nepripomína. Zakladateľka cintorínu, inak sanitárka v domove dôchodcov Mária Granecová, už má svoju víziu. “Bude tu drevený altánok, kde sa budú konať posledné rozlúčky, terasy, množstvo chodníčkov, hrobčeky, stromy a lavičky. V budúcnosti, keď sa mi podarí zohnať peniaze, vybudujem namiesto tohto dočasného plotu kamenný,” prezrádza svoje plány Granecová, ktorá čaká na príchod jari. Prvý, 13-ročný psík tu bude pochovaný už v nedeľu. Majiteľka pozemku predpokladá, že ľudia tu budú pochovávať nielen psy a mačky, ale aj iné zvieratká, napríklad škrečky. Na cintoríne si zatiaľ ľudia zarezervovali štyri miesta.
“Pred rokom mi uhynul pudlík, nemala som ho kam pochovať, tak ma napadla myšlienka zriadiť cintorín pre zvieratká,” vysvetľuje. Nasledovali vybavovačky a dlhý administratívny proces, ktorý trval pol roka. Doposiaľ majitelia svojich miláčikov mohli po smrti zakopať na záhrade či na odľahlom mieste. Ak ich nechali u veterinára, podľa Granecovej zvieratá končili v kafilérií, čo považuje za nedôstojné. Podobné cintoríny sú v susedných Čechách alebo aj v Poľsku.
Granecová má k dispozícií aj svojho hrobára. Na cintoríne budú ponúkať len jeden druh pomníka, kameň, na ktorý sa dá vytesať meno domáceho miláčika. Majitelia si však môžu dať vyrobiť pomník podľa vlastných predstáv. “Nechávam to na ľudí, ale malo by to byť skôr niečo jednoduché,” uviedla. Podľa Granecovej nie sú presné normy na pochovávanie zvierat, avšak sú podobné tým ľudským. Teda ak pôjde napríklad o 20-kilogramového psa, toho treba pochovať do hĺbky jeden a pol metra. Zvieratá budú pochovávať zabalené v látke. Rozlúčka so zvieratkom sa bude môcť konať v altánku. Pohreb prvého psíka bude jeho majiteľov podľa Granecovej stáť niečo cez päťtisíc korún. Poplatky za hrobové miesto v nasledujúcich rokoch budú podľa jej slov symbolické.
Oslovení Šútovčania majú k cintorínu skôr kladný postoj. “Keby takáto služba fungovala, keď umreli moje dva bernardíny, určite by som ich tam dala pochovať. Takto sme ich museli zakopať na záhrade,” uviedla Eva Rajčová. Iní obyvatelia by sa rozhodli podľa toho, koľko by pohreb stál. Staršej pani sa nepáčilo, že zvierací cintorín je umiestnený neďaleko toho, kde pochovávajú ľudí. Majiteľka cintorína má veľké plány, zatiaľ sa jej podarilo zohnať 86-tisíc korún, ktoré už investovala. Do budúcnosti ráta s rozšírením areálu.
