Bratislava 11. januára (TASR) Ples mal už v minulosti významné funkcie. Jednak človeka uvádzal do spoločnosti a jednak spoločenstvo, ktoré ho organizovalo, dávalo prostredníctvom plesu o sebe vedieť. Bola to taká reflexia a zároveň snaha vyjadriť sa k tomu, čo sa aktuálne dialo. Súčasťou toho všetkého bola, samozrejme, etiketa, ale aj rôzne ľudové zvyky. Uviedol národopisec Juraj Zajonc z Etnografického ústavu Slovenskej akadémie vied v rozhovore pre TASR.
Aký je rozdiel medzi bálom a plesom?
Len v pôvode slov. Bál je názov vychádzajúci z románskeho slova balare, čo znamená tancovať, a ples je odvodený od staroslovanského slova plesc, čiže tanečník. Ples či bál to bola spoločenská zábava s tancom, na ktorú sa posielali pozvánky. Od 17. storočia sa ako označenie takýchto zábav objavuje aj slovo reduta. V Čechách sa používal i názov šibřinky, ktorý potom prešiel aj na Slovensko, v podobe šibrinky. Tento sa používal hlavne na západnom Slovensku. Názov šibřinky vznikol v 19. storočí a označoval zábavy organizované spolkom Sokol. Prvý raz sa objavil v roku 1865 v súvislosti so zábavou členov Sokola v Prahe.
Dá sa určiť presný termín, kedy sa začalo hovoriť o plesovej sezóne, kedy a kde vlastne vznikla?
Predovšetkým ide o dvorské bály a plesy najvyššej šľachty, ktoré majú pôvod v 15. - 16. storočí vo Francúzsku. Postupne sa z panovníckych dvorov a v panských sídel Francúzska rozšírili do ďalších krajín Európy. Nekonali sa však len vo fašiangovom období, ale aj pri iných rozličných príležitostiach pri korunováciách, zásnubách a podobne.
A čo fašiangové zvyky, tie sa kedy začali dodržiavať?
Zvyky spojené s fašiangami, ktoré sú živé aj dnes, majú pôvod najmä v stredoveku. Fašiangy sú od Troch kráľov do Popolcovej stredy, ktorá je 40 dní pred Veľkou nocou. Je to teda obdobie medzi dvoma veľkými cirkevnými sviatkami a z pohľadu človeka minulých storočí to bol čas výraznej zmeny, veľkého uvoľnenia a zábav. Ľudia mali aj iný spôsob stravovania, lebo vedeli, že ich čaká 40-dňový pôst. Slovo karneval, ktoré vzniklo s karnevalovou tradíciou v Taliansku, to samo napovedá, pretože voľne ho možno preložiť ako masopust, teda vzdanie sa mäsa. Fašiangové zvyky, ktoré sú od 17. storočia známe aj z územia Slovenska, v sebe spájajú prvky karnevalu a plesov. Pokým v 19. storočí sa v mestách pouličné karnevalové zábavy už nekonali, najmä pre časté zákazy, na dedinách ich tradícia žije aj dnes. Hlavnými fašiangovými podujatiami miest boli a sú bály a plesy.
Bratislava sa v 16. storočí stala korunovačným mestom. Bývali tu už vtedy plesy?
Áno, pretože sa sem presídlila vysoká uhorská šľachta a pri všetkých významných príležitostiach, či už pri korunovácii, rôznych rodinných oslavách v kráľovskej rodine i v prostredí šľachty, ktorá žila v Bratislave a mala tu paláce, sa konali plesy. A to nielen v čase fašiangov. Patrili medzi ne aj plesy v maskách, ktoré však boli viazané práve na fašiangy.
Ale bývali aj fašiangové zábavy mimo šľachtických palácov...
Bývali, ale to nebol spôsob zábavy vysokej šľachty. To už bola zábava iných skupín obyvateľov mesta. Ešte v 18. storočí mala podobu pouličného sprievodu v maskách s tancom. Keď sa pozriete napríklad na obrazy Hieronyma Boscha alebo ďalších stredovekých maliarov, nájdete tam výjavy z fašiangových sprievodov, ktoré bývali v mestách. Na dedinách zostali také zvyky dodnes. V mestách táto podoba fašiangovej zábavy zanikla a zábavy s tancom v uzatvorenom priestore, teda bály alebo plesy sa postupne stali súčasťou sviatkovania všetkých vrstiev mestského obyvateľstva.
Vráťme sa ešte k pouličným sprievodom, boli niečím výnimočné?
Mali dosť veľký význam pre spoločenstvo mesta či dediny. Počas sprievodu sa ľudia mohli správať ako chceli, zmenou odevu mohli zmeniť svoju identitu. Mohli napríklad parodovať osoby stojace v spoločnosti nad nimi bez toho, aby boli za to potrestaní. Bolo to obdobie, kedy ľudia mohli prezentovať veci, ktoré sa im nepáčili v spoločnosti. S tým súvisí aj vznik mnohých fašiangových či karnevalových masiek. Niekto sa mohol prezliecť za kráľa alebo richtára a vykričať, čo sa mu nepáčilo.
Ale ľudia sa v tom čase prezliekali aj do masiek, ktoré mali význam pre hospodársky život...
Aj také masky boli a poznáme ich aj dnes z dedinských fašiangových sprievodov. Nesmel tu chýbať napríklad človek omotaný slamou, takzvaný slamenník. Z neho si ženy brali slamu a dávali ju pod sliepky, pretože verili, že budú lepšie niesť. Alebo turoň. To bola maska, ktorá má korene pravdepodobne ešte v pohanských zvykoch. Tur bolo pre našich slovanských predkov zviera symbolizujúce silu a plodnosť. Turoň bola maska s hlavou vola, ktorú muž niesol na tyči a mal oblečený kožuch obrátený kožušinou von. Turoň sa váľal po hnojisku, aby naň preniesol svoju plodivú silu, ktorá sa vyvezeným hnojom preniesla na pole.
Boli takéto symbolické masky aj súčasťou sprievodov v mestách?
Masky boli samozrejmou súčasťou mestských fašiangových sprievodov. Ich dôležitou súčasťou však boli aj remeselníci, ktorí fašiangové oslavy často organizovali. Fašiangy boli totiž obdobím, v ktorom museli noví učni verejne preukázať silu, odolnosť a starších učňov obradne prijímali medzi tovarišov. Mäsiari mali napríklad zvyk, jeho opis sa zachoval z 18. storočia z Kežmarku, že v kadi naplnenej vodou a vnútornosťami zo zvierat máčali nových učňov. Garbiarski učni preukazovali akrobatické schopnosti a odvahu, lebo museli pred obyvateľmi mesta skočiť zo strechy do napnutej volskej kože. V mestách celkovo mali zábavy a sprievody remeselníckych cechov špecifickú podobu.
Počas zábav v mestách a na plesoch sa určite museli dodržiavať aj rôzne pravidlá a nariadenia...
Samozrejme, že platila a vlastne dodnes existuje plesová etiketa, ktorá určuje ako sa správať na plese či bále. Fašiangové zábavy v mestách najmä od 18. storočia regulovali nariadenia, ktoré zväčša prikazovali a zakazovali ako sa ľudia majú správať, obliekať. V roku 1787 bol v Prešpůrskych novinách vydaný zákaz chodenia v maskách po uliciach, na čo dozerala cisársko-kráľovská polícia. Platili aj rôzne príkazy, často nepísané a týkajúce sa obliekania žien z rozličných spoločenských vrstiev.
V 19. storočí nastali určité spoločenské zmeny. Začali vznikať rôzne profesionálne i záujmové spolky. Odrazili sa tieto skutočnosti aj na organizovaní plesov?
Vytvorila sa spoločnosť, ktorá začala ľudí stavať na jednu úroveň, a tak sa veľmi rozšírila aj škála organizátorov plesov. Vďaka spolkom vstúpili do verejného spoločenského života i nové skupiny obyvateľov. Po zámožnejších mešťanoch aj remeselníci, ženy, robotníci, židia, čo sa odrážalo aj v náraste počtu plesov a bálov. V druhej polovici 19. storočia boli plesy prostriedkom prezentácie a upevňovania meštianstva a počet ich organizátorov narastal. Plesy, bály a zábavy boli dôležitými situáciami, v ktorých jednotlivé skupiny obyvateľov mesta prezentovali svoje spoločenské postavenie a názory.
Mali všetky spolky, ktoré vznikali, svoje plesy?
Áno, snažili sa o to, lebo aj prostredníctvom plesov dávali o sebe vedieť. Čo robia, aký význam v spoločnosti majú. Okrem základného zmyslu, ktorým je zábava, mali plesy dôležitú ekonomickú alebo charitatívnu úlohu, ktorú spĺňali voči ich organizátorom alebo iným osobám či skupinám. Čistý zisk slúžil neraz na fungovanie spolku v nasledujúcom období alebo bol výnos z plesu určený na zlepšenie situácie v mestskom chudobinci a starobinci. Alebo zisky z plesov šli na podporu nemocníc, podporných vzdelávacích, penzijných fondov.
Existovali aj plesy pre úplne obyčajných ľudí, ktorí neboli v žiadnom spolku?
Začiatkom 20. storočia začali organizovať plesy aj továrne. V Bratislave robila prvý ples káblová továreň v roku 1902. Postupne sa organizovanie plesov rozšírilo aj do iných tovární. A tak popri elitných plesoch pre zámožných, mali svoje plesy aj robotníci, práčky, fiakristi či holiči. Mimochodom, k najnavštevovanejším v Bratislave patril práve ples práčok, ktorého tradícia siaha až do roku 1759. Práčky mali samostatné plesy, pretože v 18. 19. storočí ich bolo v Bratislave veľa, čo pravdepodobne súviselo s početným stálym vojskom.
Plesy však neorganizovali len rôzne spolky a továrne, ale aj etnické a náboženské skupiny...
Veľkými organizátormi plesov boli Česi, ktorí na Slovensko prišli po prvej svetovej vojne. Prvý český ples sa Bratislave konal ešte pred prvou svetovou vojnou v roku 1913, pred vznikom Československej republiky. Česi organizovali plesy pravidelne, až do začiatku 40. rokov. Aj židia si organizovali rôzne plesy Purimový bál, plesy židovského športového klubu Makkabea a Spolku židovských akademikov a ďalšie. Špecifické miesto mali tiež cigánske plesy dobovo vnímané s nádychom exotickej romantickosti. Príťažlivé boli aj originálnou cigánskou hudbou.
Keď sa plesy začali konať aj mimo šľachtických palácov, zrejme sa zmenil aj ich program...
Sčasti, pretože každý ples či bál mal prvky, ktoré ho robia bálom. Plesy mali svoj poriadok, podobne ako dámy na nich mali svoje tanečné poriadky. Úroveň plesu sa neposudzovala len podľa výzdoby sály alebo nálady hostí, ale aj podľa toho, aké a ako významné osobnosti sa na ňom zúčastnili. Organizátori sa preto snažili pripraviť bál vždy aspoň pod záštitou významného člena spoločenstva, ktoré ples organizovalo alebo získať na ples ako prvého hosťa známu a váženú osobnosť. Za čias monarchie bola na plesoch cenená predovšetkým účasť vysokej šľachty, po vzniku republiky zasa predstavitelia mesta a osobnosti politického života. Úlohou patrónov plesu bolo podieľať sa aktívne na jeho otvorení. Túto úlohu plnila aj matka plesu najčastejšie žena z významnej dobre situovanej rodiny. K jej povinnostiam patrilo aj dohliadanie na debutantky. Teda na dievčatá, ktoré sa po prvý raz zúčastnili na tejto spoločenskej udalosti. Tu ich uvádzali do spoločnosti. Znamená to, že už neboli vnímané ako deti, ale ako dospelí členovia spoločnosti. Inak sa s nimi komunikovalo, inak sa obliekali, inak sa museli správať, inak sa k nim správali muži. Už nie ako k dievčatám, ktoré boli deťmi, ale ako k mladým ženám.
Ako to bolo s etiketou na plesoch? Mohol sa každý baviť s každým?
Na plesoch platila taká etiketa, ako pri kontaktoch ľudí rozličného postavenia. Napríklad vo vzťahu ku kráľovskej rodine sa vždy museli zachovávať predpísané formy komunikácie. Išlo o to, kto mohol kedy hovoriť, kto si mohol kedy sadnúť, kto sa komu mohol kedy otočiť alebo nesmel otočiť chrbtom. Toto sa na plesoch muselo dodržiavať, nehovoriac o tom, že to mala byť zábava. Takže si viete prestaviť, aké to bolo, keď všetci museli myslieť na to, čo majú robiť, aby si náhodou nevyrobili nejaké faux pas.
Bývala súčasťou plesov aj tombola alebo niečo jej podobné?
V 19. storočí už bývali sprievodnými akciami plesov napr. bazáre. Napríklad na Konventom bále v Bratislave v roku 1870 v sále predávali dievčatá a ženy rozličných vrstiev spoločnosti galantérny tvar a cukrovinky. Neodmysliteľnou súčasťou kostýmových a maškarných bálov bolo vyhlasovanie a ocenenie masiek, zväčša v troch kategóriách mužská, ženská a skupinová maska. Aj dnes sa teší na plesoch veľkej obľube polnočné snímanie masiek rovnako ako tombola obsahujúca často žartovné dary.
Boli aj plesy v minulosti zamerané tematicky tak, ako je to zvykom dnes?
Často to boli maškarné plesy, ktoré reagovali na aktuálnu situáciu, ktorá bola vo svete. Vždy sa určila tematika plesu a bolo spoločensky žiadané, aby ju hostia dodržali. Dokonca aj v Bratislavských novinách boli ponuky na to, kde a aké masky sú k dispozícii a kto ich vyhotovuje. Plesovou sezónou žilo celé mesto. Malo to aj určitý ekonomický efekt, pretože sa prenajala sála, niekto musel ušiť masky, niekto zabezpečoval výzdobu a podobne. V novinách bol uverejnený plesový program na celú plesovú sezónu.
Ako to bolo s plesmi počas vojnového obdobia a po ňom? Organizovali sa aj vtedy?
Fašiangové plesy neustali počas 2. svetovej vojny, no zmenili sa ich organizátori. České, židovské inštitúcie, mnohé spolky a strany boli zakázané. Reprezentatívny charakter mali cez vojnu plesy Hlinkovej gardy, katolíckeho Orla, plesy Živeny. V 40. rokoch bol v Bratislave najreprezentatívnejším Univerzitný ples. Pre zlú ekonomickú situáciu sa plesy stávali skromnejšími až na čas úplne utíchli. Veľký ples sa konal v Bratislave po oslobodení, teda nie počas fašiangov. Bol to ples na počesť významnej spoločensko-historickej udalosti. Po druhej svetovej vojne sa plesy obnovili. No nie tak, ako to bolo koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Bolo ich menej aj preto, lebo z minulosti sa spájali s vrstvami spoločnosti nevyhovujúcimi súdobému režimu. Z povojnového obdobia, z roku 1947 sa v Bratislave často spomínal Filmársky ples. Po plesovej sezóne 1949 boli však plesy administratívne obmedzované a viac ako na desaťročie boli len ojedinelou udalosťou.
