Bratislava 12. januára (TASR) - Príroda počas zimy odpočíva, čo sa prejavuje aj u živočíchov a rastlín. Tie reagujú na klesanie teplôt a skracovanie dňa rôznym spôsobom. Napríklad u plchov trvá zimný spánok neprerušovane až do príchodu jari. Pre TASR to uviedla Martina Badidová z Inštitútu aplikovanej ekológie Daphne.
Medzi najznámejšie reakcie živočíchov na príchod zimy patrí sťahovanie vtákov do teplejších oblastí, kde prečkajú chladnejšie obdobie. Cicavcom hustne srsť, u mnohých nastáva stav tzv. hibernácie. "Ich metabolizmus sa spomaľuje, zimu prečkávajú na chránených miestach," vysvetlila Badidová s tým, že existuje niekoľko foriem zimného spánku.
Najmiernejšia forma je typická napríklad pre medvede, ktorým sa čiastočne zníži teplota a spia. "Medvedice však počas tohto obdobia naopak privádzajú na svet svoje mláďatá a občas vyjdú aj z brloha," objasnila. Druhou formou je skutočný, ale prerušovaný spánok. Ako pokračovala, chrčky sa zo zimného spánku pravidelne budia a chodia sa kŕmiť do svojich komôr. "Tie sa môžu nachádzať aj v hĺbke 2 metre pod zemou a môže byť v nich byť aj 15 kg obilia a rastlinného materiálu," zdôraznila.
Pre neprerušovaný spánok je charakteristické nápadné zníženie teploty, typické pre svište, plchy, sysle a niektoré druhov netopierov. "Plchy sa už po prvých nočných mrazíkoch schovajú v hniezde alebo v stromovej dutine a prikryjú sa hustým chvostom," konštatovala Badidová. Ich teplota poklesne a stratia až 50 percent svojej hmotnosti.
"Pri pohľade na lúku v zime si ani neuvedomíme, aké množstvo rastlín sa na nej od jari do jesene nachádza," podotkla na margo prezimovávania rastlín. Ako povedala, na našich druhovo najbohatších horských lúkach sa nachádza až 70 druhov rastlín na štvorcový meter. "Je to mimochodom rekord v rámci ekosystémov strednej Európy," dodala.
Niektorým rastlinám v období chladu odumrie ich nadzemná časť a prezimuje podzemná časť (vo forme cibuľky, koreňa alebo hľuzy), z ktorej na jar vyrastie nová rastlina. "Iné sa rozmnožujú iba semenami, niektoré dokonca zostávajú zelené i v zime," povedala s tým, že na jar už nemusia znovu tvoriť listy. Tieto vždyzelené rastliny patria medzi najotužilejšie druhy našej flóry a sú schopné fotosyntézy aj pod snehom napríklad soldanelka karpatská.
