"Počet prijatých určite klesne, pretože príde slabší populačný ročník," povedal rektor Slovenskej technickej univerzity a zároveň prezident Slovenskej rektorskej konferencie Vladimír Báleš. Študentov na stredných školách totiž pre nepriaznivý demografický vývoj ubúda. K poklesu prijatých by mala podľa neho navyše prispieť aj zmena kritérií pri financovaní vysokých škôl. Ich príjem bude už v tomto kalendárnom roku v menšej miere závisieť od počtu študentov a viac od kvality, ktorú dokážu ponúknuť, dodal Báleš.
Zníženie počtu prijatých uchádzačov v nasledujúcich rokoch očakáva aj František Gahér, rektor bratislavskej Univerzity Komenského, ktorá je najväčšou vysokou školou na Slovensku. "Očakávam už zostup, kulminovali sme minulý rok," zhrnul Gahér. Podobný názor mal aj rektor Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre Libor Vozár.
Od pádu komunistického režimu v roku 1989 sa celkový počet vysokoškolákov zvýšil z necelých 61.000 na približne 210.000 študentov v roku 2007. Podobný vývoj nastal aj v susednom Česku. V roku 1989 študovalo v krajine 113.000 vysokoškolákov, v roku 2005 to bolo takmer 300.000 študentov.
Vlani sa podľa štatistík UIPŠ na niektorú slovenskú vysokú školu dostal približne každý piaty spomedzi približne 82.000 devätnásťročných študentov. Práve v 19 rokoch sa zvyčajne maturuje, pričom maturita je jednou z podmienok prijatia na vysokú školu. Napríklad v roku 2001, keď sa začal tento ukazovateľ sledovať, vysoké školy prijali necelých 12 percent devätnásťročných.
Podiel všetkých prijatých bez rozdielu veku ku skupine 19-ročných občanov, čo je medzinárodne uznávané kritérium, sa už v roku 2006 zvýšil na približne 75 percent. Podľa rektorov je to už priveľa. "Ohrozuje to kvalitu štúdia," tvrdí Gahér. "Vysoké školy brali aj takých študentov, ktoré tam nepatria," dodal Báleš.
Školy podľa Vozára motivoval k prijímaniu väčšieho počtu uchádzačov okrem snahy získať peniaze aj trend zvyšovať v populácii počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Na Slovensku totiž žilo v roku 2006 asi 14 percent ľudí s vysokoškolským diplomom. Napríklad v Írsku tvorili vysokoškolsky vzdelaní ľudia až približne 30-percentný podiel, povedal Vozár. Motiváciou študovať na vysokej škole bola aj vysoká úspešnosť absolventov pri hľadaní zamestnania.
Počet prijatých študentov by sa už nemal zvyšovať ani podľa analytičky bratislavského Inštitútu pre dobe spravovanú spoločnosť Renáty Králikovej. Je však proti tomu, aby do rozhodovania škôl v tejto oblasti zasahovalo ministerstvo školstva. Už skôr kritizovala vlaňajšiu novelu vysokoškolského zákona, ktorá obmedzila počty externých študentov. Minister Ján Mikolaj to zdôvodňoval aj tým, že externé štúdium má vraj nižšiu kvalitu, pretože študenti v škole trávia menej času.
