Bratislava 14. januára (TASR) - Slovenský rímskokatolícky kňaz, jazykovedec, prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny Anton Bernolák sa narodil 3. októbra 1762 v Slanici, dnes už zaniknutej obci pri Dolnom Kubíne. (O dátume jeho narodenia sú zverejnené aj iné - nesprávne údaje - pozn. TASR.)
Katolícku teológiu študoval na univerzite vo Viedni a na generálnom seminári v Bratislave.
Na ideové formovanie jeho osobnosti pôsobili najmä osvietenecké prúdy viedenského centra, kde sa stal oddaným stúpencom jozefínskych reforiem a už ako mladý študent sa stal propagátorom národnobuditeľských snáh slovenského národa. Zaradil sa medzi vzdelanostnú elitu. Ovládal viacero cudzích jazykov, mal rozsiahle znalosti zo všeobecných dejín, ekonomiky, medicíny, prírodných vied, estetiky, hudby a politiky. Rozsahom a historickým zameraním svojho diela patrí k najvýznamnejším osobnostiam slovenského osvietenstva.
Do dejín slovenského národa sa zapísal ako prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny (1787) ako národného spisovného jazyka na základe západoslovenskej slovenčiny, ktorý postupne kodifikoval svojím ďalším jazykovedným dielom. Jeho historický prínos a priekopníctvo je v tom, že vedome nadväzoval na súčasné ekonomicko-spoločenské vývinové tendencie a slúžil začínajúcemu procesu formovania novodobého slovenského národa.
V bratislavskom generálnom seminári, kde dokončoval štúdiá katolíckej teológie, založil Spolok na pestovanie slovenského jazyka a študoval aj dejiny slovanských rečí. Už v roku 1787 vydal v latinčine návod k slovenskému pravopisu Filologicko-kritická rozprava o slovanských písmenách. Držal sa zásady, že slovenská spisovná reč musí vychádzať z jazyka a výslovnosti ľudu a za základ prijal západoslovenské nárečie s niektorými stredoslovenskými prvkami. Vychádzal zo živého úzusu vzdelancov, za prvoradú pokladal výslovnosť, o ktorú sa mal opierať pravopis. (Odstránil rozdiel medzi i-y, nechal iba i. Dôsledne označoval mäkkosť spoluhlások ď,ť,ň,ľ, ktoré sa u neho vyskytujú v takom rozsahu, ako v stredoslovenskej slovenčine. Zaviedol spoluhláskovú skupinu šč, šče a nemala dvojhlásky.)
Svoj návrh podoprel v roku 1790 vydaním obšírnej Slovenskej gramatiky (Grammatica Slavica), ktorá sa stala prvou gramatickou normou jeho spisovnej slovenčiny. O rok neskôr (1791) vydal príručku o tvorení slov Etymológia slovenských slov. Kodifikáciu spisovnej slovenčiny dovŕšil veľkým päťzväzkovým slovníkovým dielom Slovár slovenskí, česko-laťinsko-ňemecko-uherskí, no jeho vydania sa nedožil. Vyšiel v rokoch 1825-1827 v Budíne zásluhou Juraja Palkoviča. Toto najväčšie Bernolákovo dielo je významné najmä svojím synonymickým a frazeologickým materiálom a ako svedok hodnotenia vtedajšej kultúrnej slovnej zásoby.
Aj keď sa bernolákovčina nestala celonárodným spisovným jazykom, zohrala v histórii slovenského národa významnú úlohu, lebo zvýraznila myšlienku svojbytnosti slovenskej národnosti, stala sa zjednocovacou základňou bernolákovcov a opieralo sa o ňu slovenské národné obrodenecké hnutie.
S ňou úzko súviselo založenie Slovenského učeného tovarišstva (1792), ktorého ústrednou postavou bol práve Bernolák. Bol to vlastne prvý celoslovenský kultúrny národný spolok so sídlom v Trnave, kde súčasne plnil aj funkciu vydavateľstva. Bernolákovčinou písal aj Juraj Fándly a neskoršie Ján Hollý, ktorého poéziou vrcholila Bernolákova škola.
Hnutie bernolákovcov, ktoré trvalo vyše 50 rokov, ich literárne diela, dennodenná práca medzi Slovákmi a vzdelancami vytvorili podmienky pre druhú kodifikáciu slovenského jazyka (1843 v Hlbokom Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža).
V roku 1787 Antona Bernoláka v Trnave vysvätili za kňaza a do roku 1791 pôsobil ako kaplán v obci Čeklís (dnes Bernolákovo). Do roku 1797 bol kancelárom a tajomníkom arcibiskupskej vikariátnej kancelárie v Trnave, archivárom, cenzorom kníh a prísažným notárom ústrednej cirkevnej stolice. Od roku 1797 bol farárom a zároveň dekanom novozámockého okresu, správcom hlavnej mestskej školy a učiteľom náboženstva v Nových Zámkoch.
Podľahol srdcovej slabosti a náhle zomrel 15. januára 1813 v Nových Zámkoch.
