Sudcom Špeciálneho súdu sa zníži funkčný príplatok. Rozhodla o tom vláda. Aký má na to názor bývalý minister spravodlivosti, ktorý Špeciálny súd presadil? "Harabin skúša útok odboku a odzadu, keďže sa mu nepodarilo súd priamo zrušiť", tvrdí Daniel Lipšic.
Prečo sa sudcom Špeciálneho súdu vyárendovali také vysoké platy oproti iným sudcom?
Pôvodný zákon mal podobu, ktorá sudcom a prokurátorom Špeciálneho súdu a Špeciálnej prokuratúry garantovala príplatky vo výšku dvojnásobku priemernej mzdy. Až v roku 2005 bol ten príplatok zvýšený na šesťnásobok. A tým, kto podal návrh, bol poslanec Robert Fico.
Má to však zmysel? Prečo tá platová nerovnosť?
Má. Môžeme diskutovať, či to má byť dvoj, troj, štvor alebo šesťnásobok priemernej mzdy, ale má. Po prvé - rozhodnutie ísť na Špeciálny súd alebo Špeciálnu prokuratúru znamená vážny zásah do života sudcov aj ich rodín. Jednak sú pod trvalou ochranou, jednak žijú v inštitúcii, ktorá sídli v budove bývalého vojenského útvaru, jednak sa museli podrobiť veľmi prísnej bezpečnostnej previerke. Ministerstvo spravodlivosti síce tvrdí, že sa jej môžu podrobiť aj iní sudcovia, ale to je nezmysel. Iní sudcovia sa žiadnej bezpečnostnej previerke nepodrobujú, v tomto ministerstvo opäť klame. Jediní sudcovia, ktorí majú povinnosť ísť na previerku, sú sudcovia Špeciálneho súdu.
Cieľ tej previerky je aký?
Zabezpečiť maximálnu istotu ich bezúhonnosti, aby neboli nijakým spôsobom vydierateľní. Akonáhle má ktokoľvek čo len malý šrám z minulosti, môže byť predmetom vydierania.
Vráťme sa k dôvodom vyšších platov.
Títo sudcovia rozhodujú najrizikovejšie prípady, najmä organizovaného zločinu, ale aj korupcie. A tu je treba povedať, že korumpujú najmä vplyvní ľudia. Preto bolo potrebnú túto agentu jednak centralizovať, jednak dotyčných sudcov chrániť a aj adekvátne platovo ohodnotiť.
Logika však hovorí, že nepodplatiteľní by mali byť všetci sudcovia, nielen tí špeciálni. Existujú predsa bežné súdy, ktoré rozhodujú napríklad o Mikulášovi Černákovi.
Černák je iný prípad. Keby v tom čase existoval Špeciálny súd, bol by v jeho právomoci, lenže tie skutky sa stali v čase, keď jednoducho neexistoval. Jeho skutky sú stíhané ako obyčajné vraždy preto, lebo v roku 1997 nebol v trestnom zákone ani trestný čin vraždy spáchaný v organizovanej skupine, ani úkladnej vraždy, ani vraždy spáchanej v zločineckej skupine, ani trestný čin založenia zločineckej skupiny. Všetky nové veci závažného organizovaného charakteru, ktoré sa stali po roku 2004, rieši Špeciálny súd. Organizovaná kriminalita je totiž takpovediac iná káva ako bežná kriminalita.
Aj pri bežnej hrozí korupcia.
Iste, tá hrozí aj pri dopravnej nehode, aj pri obyčajnej lúpeži. Ale riziko korupcie, teda tlaku a vydierania, je pri organizovanom zločine najvyššie.
Ako mal teda postupovať Harabin, aby zotrel rozdiely medzi platmi sudcov bežných súdov a Špeciálneho súdu?
Nemyslím, že by ich mal zotierať. Od svojho nástupu chce akýmkoľvek spôsobom oslabiť tak Špeciálny súd, ako aj prokuratúru.
Má predsa v rukách rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, ktorý označil takéto rozdiely v platoch za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania.
Ministerstvo spravodlivosti na súdoch a u niektorých sudcoch iniciovalo, aby podávali žaloby kvôli nerovnosti platov. Ministerstvo dokonca posielalo vzor, ako má taká žaloba vyzerať. Čiže ministerstvo nahováralo iných a chcelo, aby bolo žalované vlastne ono samo.
Súd však jasne rozhodol v prospech rovnosti platov.
Z tých možno dvesto žalôb zatiaľ rozhodol o jedinej, pričom ministerstvo sa vzdalo práva odvolať sa. Rozhodnutie pritom padlo iba na prvom stupni. To tiež svedčí o tom, aký je zámer rezortu spravodivosti. Bol by som rád, keby ministerstvo publikovalo na internete dôvody, prečo tak súd rozhodol.
Okrem toho - všeobecný súd nie je oprávnený skúmať súlad zákona s ústavou. Mal konanie prerušiť, ako to urobil iný senát a dať to na Ústavný súd. Navyše, všeobecný sudca v takomto prípade celkom prirodzene rozhoduje o svojom vlastnom plate, teda má vzťah k veci. Rozhodnutie toho súdu v Bratislave je teda veľmi zvláštne a bolo by veľmi fajn, keby bolo publikované na internete.
Na Ústavnom súde by v tomto smere nebol žiadny konflikt záujmov, to bola jediná schodná cesta. Harabin chce evidentne oslabiť Špeciálny súd. Nepodarilo sa to priamym útokom (snaha Harabina o zrušenie Špeciálneho súdu, pozn. autora), tak to robí odboku a odzadu.
Sudcovia Špeciálneho súdu dostávali v roku 2006 mesačný plat o približne 110 tisíc korún vyšší ako ostatní sudcovia. Okresní či krajskí sudcovia majú podľa ministerstva príplatok k platu len od tisíc do šesttisícdvesto korún. Nezdá sa vám tento nepomer neférový?
Neférový nie je a poviem vám, prečo. Na Špeciálny súd sa predsa mohol do výberového konania prihlásiť každý sudca všeobecného súdu. Samozrejme, vyžadovalo si to bezpečnostnú previerku, ktorá trvá niekoľko mesiacov a je veľkým zásahom do súkromia, taktiež zmenu životného štýlu svojho i svojej rodiny, ale to nič nemení na to, že sa mohli prihlásiť a byť menovaní. Veď tam bol dlhodobo nedostatok sudcov, na Špeciálnej prokuratúre je dodnes voľných možno šesť miest. Keď mi niekto hovoril, prečo tam sú také vysoké platy, odpovedal som mu: „Tak sa prihláste a choďte do toho!" Keď som bol ministrom spravodlivosti, neštvalo ma, že mám o polovicu nižší plat. Absolútne mi to nevadilo. Závisť je však na Slovensku rozšírená vlastnosť. Na Špeciálny súd mohol ísť proste každý sudca.
Táto hypotéza však padá, pretože všetci tam ísť v skutočnosti nemohli.
Prečo nie?
Toľko voľných miest tam nebolo.
To nie je hypotéza, ale realita. Vaše slová by platili vtedy, keby sa tam na dvanásť miest hlásilo tridsať vysokokvalifikovaných sudcov. Realita však bola iná a otázka znie, prečo. Prečo sa mnohí sudcovia báli bezpečnostnej previerky?
Možno sa nebáli previerky, ale zmeny štýlu života. Nie každy chce žiť s rodinou pod ochranou.
Určite takí boli, to s vami súhlasím. To mohol byť ďalší dôvod. Ja to rešpektujem. Ale potom mi nie je jasné, prečo tým odvážnym závidíme, že majú také platy. To mi proste nesedí. Asi je to o našej malosti.
Okrem toho - väčšina sudcov Špeciálneho súdu tam šla ešte predtým, ako im zvýšili príplatky, takže neplatí, že sa tam šlo kvôli vysokým platom. Nastúpili tam z presvedčenia, že robia službu spravodlivosti. Urobili to preto, aby sme sa my, ostatní, mohli cítiť bezpečnejšie a aby organizovaný zločin nemal taký vplyv. Úlohou politikov a aj verejnosti je, aby sme týchto ľudí vo svojich pozíciách podporovali, nie im stále niečo hádzali pod nohy.
Myslíte, že v prípade zníženia tých príplatkov niektorí z nich odídu?
Neodídu. Uvidíme, aký bude návrh zákona. Pokiaľ ja viem, nikto sa odísť nechystá. Chcem však povedať, že akonáhle príde možnosť zmeniť to, vrátime to naspäť.
O tejto zmene rozhodla vláda, ktorej šéfuje Fico. On bol ten, čo kedysi prišiel s návrhom, aby sa tie príplatky zvýšili z dvojnásobku na šesťnásobok priemernej mzdy. Ako si vysvetľujete zmenu jeho názoru, resp. vlády, v ktorej má Smer väčšinu?
Premiér má viac problémov s tým, že si nepamätá, ako kedysi hlasoval, to nie je len tento prípad. Beriem to však ako kompromis, lebo na stole boli tri alternatívy. Z tých troch ešte vybrali tú najlepšiu. Počkáme si však, aký návrh zákona prejde.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
