Poznáte dobrý muzikantský vtip?
Neviem, či dobrý, ale nejaký poviem - vzťahuje sa vždy na toho muzikanta, ktorému ho rozprávate. Vyberme si trebárs mňa. (smiech) Greksa letí v lietadle a zrazu príde pilot, ktorý hovorí jeho manažérovi: „Klesáme, jeden sa musí obetovať a vyskočiť von." Manažér otvorí dvere na lietadle a pateticky zvolá: „Vystúpi Marián Greksa." (smiech)
S hudbou ste začínali až na strednej škole. Prečo tak neskoro?
Ako sa to vezme. Rodičia ma už na základnej škole donútili chodiť na klavír, lebo sa to proste patrilo. Ten som však nemal rád. V pätnástich som s ním skončil a myslel som, že sa naň už ani nepozriem. Šiel som na gymnázium na Vazovovu a ako prvák som zistil, že tam je kapela, zložená zo štvrtákov, ktorí pomaly končili. Tak sme to po nich prevzali, chvíľu som hral na bicie, čo bolo veľmi zlé, lebo som nemal ani tušenia, ako sa to robí. Potom som si vzal domov basgitaru a s ňou som sa premotával asi štyri roky.
To bola kapela Vákuum?
Aj. S Vákuom sme cvičili asi rok, mali sme možno dvadsať pesničiek a zahrali sme len jednu zábavu v nejakom klube, na ktorej tancovala aj moja babička. (smiech) Dnes mi to celé pripadá strašne smiešne. Potom sa nič nedialo, akurát som chodil do Véčka, kde som závidel iným kapelám. Zachytil som ešte posledné koncerty Taktikov a YPS, ktorý práve začínal byť slávny.
My sme tiež mali kapelu, ale zahrali sme len nejaké tri až štyri klubové koncerty, z toho dva vo Véčku, ale skončilo to tým, že mi niekedy v roku 1980 zavolal akýsi nadporučík z Februárky (miesto, kde vypočúvala ľudí ŠtB, pozn. autora), či môžem prísť vypovedať. Vraj sme hrali punk a ten bol vtedy nepohodlný ako absolútne zlo. Neskôr som zistil, že pre policajtov boli punkom Sex Pistols, čo uhádli, ale aj Kiss, čo bola absolútna „jazda". (smiech)
Ako ste dopadli?
Bol tam taký zlý policajt, ktorý mi vyčítal, že sme hrali v reťaziach, pomaľovaní a roztrhaní. Povedal som mu, že pomaľovaní sme neboli, mohlo sa to tak zdať vďaka svetlám, reťaz bola iba jedna, ktorá nahrádzala basgitaristovi remeň na gitare, a v punkovej úprave sme hrali len skladbu Tri dni ma naháňali. Ten policajt hundral, potom sa tam domotal iný, a ten, že: „Greksa, váš otecko robí na národnom výbore?" Ja, že áno a už bolo dobre. Akurát nám povedal, že nás chápe, ale aby sme ten punk radšej nehrali, lebo to môže niekto zle pochopiť. Bolo to však jedno, aj tam sme sa rozpadli a nie kvôli policajtom. Všetko to totiž smerovalo k vzniku kapely Demikát s Andrejom Šebanom.
Ste ročník 1959, zažili ste teda aj socializmus. Ako ste ho vnímali?
V celkom veľkej pohode. Mohol by som sa tváriť, že ma prenasledovali, ale vôbec nemám ten pocit. Ja som ani nikdy nemal nejaký vyslovený zákaz, že nesmiem hrať alebo vystupovať v televízii. Šlo len o bežné veci, ktoré vymýšľali ľudia v telke, ako že si mám upnúť vlasy na obrazovke sponkou, niekedy boli povolené tenisky, inokedy nie, raz ste mohli mať okované oblečenie, raz nie... To boli také nezmysly, ale nič strašné. Za socializmom mi síce nie je ľúto, ale nemôžem sa sťažovať, nebol som nejako prenasledovaný.
Čo komunisti? Ťahali vás do strany?
Nie, nikdy. V septembri 1983 som skončil právnickú fakultu a hneď som šiel po rozpade Demikátu hrať do Modusu. V ňom som prišiel o hit Československa, lebo som odmietol spievať Sklíčka dotykov. (smiech)
Prečo ste odmietli?
Zdalo sa mi to nejaké mäkké.
Nemali ste od komunistov pokoj aj preto, že váš otec bol na MNV?
Neviem, ale pochybujem. Otec začal ako učiteľ a jeho najvyššou funkciou v živote bolo to, že sa stal inšpektorom pre všetky základné a stredné školy v Bratislave. Tam bol dva až tri roky, potom šiel dole, na riaditeľa gymnázia, kde dopadol rovnako ako všetci komunistickí riaditelia. V roku 1989 ich z funkcií vykopali.
Doma ste sa bavili o politike?
Iba trochu, vtedy ma takéto veci nezaujímali. Otec bol iba radový komunista, nemal žiadnu funkciu v strane, a bol presvedčený, že socializmus je dobrá vec, ale všetko to „kurvia" tí funkcionári. Mám pocit, že jemu komunizmus pomohol. Bol totiž synom dedinského obuvníka, jeden z posledných chudákov, ktorý nemal bohviekoľko peňazí. Režim mu vlastne pomohol v tom, že mohol ísť študovať, a stať sa tým, čím sa stal.
Pýtam sa na to preto, lebo po revolúcii ste hrali v predvolebnej kampani pre SDKÚ a naposledy pre Slobodné fórum. Bolo to len pre peniaze, alebo sa už o politiku zaujímate?
Nezáujem o politiku sa zmenil na záujem. Samozrejme, že sme za to dostali aj nejaké peniaze, ktoré pokrývali najmä cestu a stravu, plus nám ostalo niečo navyše. Úplne zadarmo sa to predsa nedá robiť, veď makáte dva mesiace a rodina peniaze potrebuje. Môžem však povedať, že v roku 2002, keď nás zavolala SDKÚ, som bol veľmi rád, lebo som chcel prispieť k ich maximálnemu výsledku.
Haberu som odsudzoval, potom som zmenil názor
Myslíte, že výsledky volieb ovplyvňujú muzikanti?
Tomu neverím. Asi ťažko niekto bude voliť SDKÚ, lebo tam vidí mňa alebo Gladiator. Muzika tam slúži len na jedno - aby pritiahla ľudí, ktorí sú potom donútení vypočuť si prejav nejakého politika. Pre mňa bolo dobré, že som mohol verejne vyjadriť svoj názor, lebo až tak často už v novinách nie som. Okrem toho - aj pre muzikanta je to isté zviditeľnenie, predsa len ide o dvadsať až tridsať koncertov.
Úprimné vyjadrenie.
Nebudem sa hrať na niečo, čo nie som.
SDKÚ a SF ste teda aj volili?
Áno.
Keby vás zavolala strana, ktorá vám nesedí, šli by ste?
Kedysi dávno sme o tom mali s kapelou v aute debaty. Bolo to vtedy, keď boli tie prúsery, že napríklad Paľo Habera 
spieval pre Rezeša a Mečiara, a dostal za to neviem koľko miliónov, pričom vtedy vyšla v SME obrovská strana o tom, ako Habera hovorí, že politiku nemusí a Mečiar je zlý. Tak sme sa sami seba pýtali, kde je tá hranica, ktorú neprekročíme. Ja totiž nie som za vodou. Síce žijem slušne, som šťastný, že si roky zarábam hudbou, ale nemám našetrené nič a keby sa mi niečo stalo, som vlastne v prdeli.
Darmo si teda budeme rozprávať, že seriem na Mečiara, Slotu aj Fica. Možno keby došli a povedali: „Milý Marián, teraz mi desaťkrát zaspievaš, ani nemusíš povedať svoj názor a dostaneš toľko a toľko miliónov", tak netuším, čo spravím.
Haberu ste vtedy vnímali ako?
V tom čase som tvrdil, že by som sa takto nezapredal, nadával som na neho. Mnohí naši spoloční kamaráti mu dokonca napísali sms, aby si láskavo vymazal ich číslo z mobilu, že serú na neho a v živote ho nechcú vidieť. A dnes sú zase všetci kamaráti, zabudlo sa na to. Ja som na to tiež zmenil názor, možno už rok po tom, čo to spravil.
Prečo?
Videl som na STV reláciu Anjeli strážni, kde bol Heribanovej hosťom práve Habera. Ona sa ho na to spýtala a on odpovedal, že Rezeš mu dal peniaze na sólové platne, ešte keď to nebolo o politike, proste boli kamaráti. Potom mu Rezeš zavolal, a povedal, že na oplátku niečo potrebuje on. Habera tvrdil, že mal dilemu - na jednej strane mu volal kamarát, ktorý mu veľmi pomohol, na strane druhej od neho chcel, aby teraz on pomáhal Mečiarovi. Ja by som tiež nevedel, čo robiť pri takej ponuke, asi by sa mi pri tých prachoch tiež triasli ruky.
Ministrom financií by sa mal okamžite stať Sulík
Prečo ste neskôr hrali pre Martinákovú?
Spoznali sme sa na mítingoch SDKÚ. Bola to nová baba v politike, je mi strašne sympatická, dodnes sme kamaráti a občas sa stretávame na káve. Je mi veľmi ľúto, že sa nedostala do parlamentu, vláda dnes mohla vyzerať inak.
Komu inému by ste šli ešte hrať?
Dnes si hovorím, že keby ma zavolal Fico, Slota, Mečiar alebo komouši, tak nejdem. Šiel by som zahrať Maďarom, lebo Bugára si vážim. Všetci stále pozerajú len na to, že je Maďar, pritom už mal byť so svojimi morálnymi vlastnosťami dávno minimálne predsedom parlamentu, ak nie prezidentom. K SDKÚ mám dnes veľa výhrad, ale stále reprezentujú to lepšie, čo tu máme, takže by som hral aj pre nich.
Táto vláda vám prekáža. Ako by ste si ju predstavovali?
Keby som mohol vybrať ľudí, ktorí by boli vo vláde, určite by som tam chcel Martinákovú, Radičovú, ľudí okolo Švejnu a Richarda Sulíka. Ten by mal byť okamžite ministrom financií. Ale okamžite!
Prečo?
Čítam jeho blogy a poznám ho osobne. Je to trochu „frajírek", čo je asi na škodu. Všetci títo ľudia, ktorých som menoval, však majú strašnú nevýhodu - nevedia rozprávať ľudovo. Ľudovo pre debilov.
Ľupták vedel a nepomohlo mu to.
Ale Mečiarovi s Ficom to pomohlo. Vedia si nájsť nepriateľa a všetci idioti zabúdajú, že len rozprávajú a nič z toho. Keď si prečítam Sulíkove návrhy, ide o tak jednoduché a „zdravosedliackorozumové" veci, že normálne nerozumiem, prečo sa to tak nerobí. Veď je to tak jasné a správne, čo chce, až to bolí. Raz, po nejakom hraní, došli za nami Dzurinda s Miklošom a kolega z kapely, Mišo Kovalčík, ich podpichol, čo hovoria na Sulíka. A Mikloš, že je to pozitívny extrémista. Že to, čo navrhuje, je síce fasa, ale nedá sa to realizovať.
Nedá, lebo politici už z princípu nebudú zužovať vlastné mantinely na operovanie s peniazmi.
Presne tak. Preto tam asi nikdy nebudú takí rozumní ľudia ako Švejna. Ja by som chcel, aby som o sebe rozhodoval sám, nie politici. Aby som mohol urobiť trebárs v tomto baráku petíciu, lebo nám tu na jednom z mála kúskov zelene stavajú Daňový úrad. Tak, aby niektorým zakryl výhľad z okien. Veď to je sila, že sa nás na to nikto nepýta. Nepotrebujem, aby mi niekto hovoril, že mám držať hubu a za to dostanem nejakú skyvu chleba.
Ovplyvňuje politika muziku?
Neviem, ale ešte keď tu kedysi vládol Mečiar, napísal som skladbu Dokedy vy hajzli.
Mám sa rovnako ako za socializmu
Ľudia v tomto štáte dodnes cítia ostalgiu, teda nostalgiu za socializmom. Vy osobne ste sa mali lepšie vtedy alebo dnes?
Ja sa mám rovnako. Aj finančne. V číslach zarábam oveľa viac, ale oveľa viac všetko stojí. Plus mínus si môžem dovoliť asi to, čo aj predtým. Bolo mi akurát ľúto, že som sa vo svojej kariére nestal slávnym aj v Čechách, lebo by sa mi možno ľahšie dýchalo v rámci koncertov. Vidieť to na príklade Žbirku, Teamu a podobne. Hrám síce veľa, ale sú to buď kluby, alebo - za veľmi slušné peniaze - večierky pre súkromné osoby alebo podniky. V tomto sme naozaj vychytení, aj keď to verejnosť nevie.
Posledné dva roky hráme v Čechách strašne veľa, za posledné dva mesiace sme tam boli možno pätnásťkrát. Tento rok sme prvýkrát dokonca hrali Silvestra na Staromestskom námestí. Tu nás z neviem akých dôvodov nezavolajú. Nechcem, aby to vyzeralo, že si teraz ako starý čurák robím reklamu, aký som dobrý, ale naša kapela je teraz naozaj bohovská.
Video: Marián Greksa o tom, či sa mu žilo lepšie za socializmu alebo dnes:
Revolúcia bola dôležitejšia ako moje CD
Počas revolučného obdobia ste vydali album Amnestia v blázinci a tá v tej atmosfére, ako mnohé iné, úplne zapadla prachom. Nemrzí vás, že ste ju tak zle načasovali?
Nie, chráňboh. Stalo sa to, ale revolúcia bola oveľa dôležitejšia ako nejaký náš album. Pravdou je, že ma to zastihlo v období, keď som vôbec nehral, nemal som peniaze a bol som donútený odísť von hrať v barovej kapele. Tak som fungoval tri roky. Kamaráti tu zatiaľ robili kariéru alebo privatizovali. (smiech)
Dokonca ste vonku robili diskdžokeja.
Najskôr som hral bicie a spieval som v kapele, a diskdžokeja som začal robiť preto, aby som si mohol riadiť svoj život sám, najmä termíny hrania. Kapela ma totiž kedykoľvek zvesila z klinca a šlo sa. Von som šiel vyslovene kvôli peniazom, doma som nemal ani korunu.
Dalo sa na tom dobre zarobiť?
Vtedy už nie. Von som šiel koncom roku 1990, zarábal som približne tridsaťtisíc korún. Ale to som žral veľakrát len konzervy. Keď ide nejaká kapela von, dnes sa už ako prvé pýta, či je v kontrakte aj strava aspoň jedenkrát denne, lebo to strašne ovplyvňuje celkový zárobok.
Műller využíva vlastné nešťastie, aby bol zaujímavý
Keď kedysi v Markíze vystúpil Richard Műller s tým, že drogy vedia byť inšpiratívne a podobne, vyjadrili ste sa dosť ostro, asi najtvrdšie zo všetkých v brandži.
Áno, povedal som, že by ho mali zavrieť. Môj syn mal vtedy okolo štrnásť rokov a práve som ho fackal, lebo skúšal húliť marihuanu. Ale do riti som ho nakopal veľmi úspešne, lebo to pomohlo. Műller ma vtedy vytočil, musím však povedať, že on ma vytáča dosť často.
Čím?
Neviem, ja mám k nemu čudný vzťah. Možno je to z mojej strany aj závisť, lebo sme začínali približne v rovnakom čase a on uspel. Predtým bol novinárom a písal aj o našom Demikáte, akí sme úžasní. V hudbe sa mu podarila kariéra, ktoré sa mne nikdy nepodarila. Ja si ho strašne vážim ako entertainera. Podľa mňa nevie nejako dobre spievať, robí však úžasné texty, niekedy to však preháňa, proste si nie som istý, či je to z jeho strany úprimné. Vlastné nešťastie využíva na to, aby bol zaujímavý.
Čiže marketingový ťah?
Presne tak. Veľmi dobré pesničky mu písal Jaro Filip, ostatné sú nahovno. Také priblblé popevkové skladby. Možno teraz pourážam veľa ľudí a budú mi vyčítať, že čo chcem, keď ja som nezložil vôbec nič, alebo len málo. Napríklad Žbirka - jeho pesničky sú niečo príšerné. Je to výborný spevák, ale keď napíše nejaký text, je to blábol, samotné pesničky sú až príliš jednoduché. Keby som ho mal porovnať s Lehotským, tak to je taký náš kráľ v rámci kompozície popových pesničiek, aký tu nikdy nebol. Možno trochu Patejdl, potom dlho nič a za nimi niekde Grigorov. Teraz hovorím o skladateľoch, nie spevákoch, aby bolo jasné.
Lehotský však možno aj ľutuje, že Žbirku s Lučeničom kedysi z Modusu vyhodil.
Ani nie, Žbirka by ho úplne zakryl. Ale on ich ani nevyhodil, všetci odchádzali postupne.
Žbirka vo svojej knihe, a potvrdil mi to aj Lučenič, tvrdí, že im vyhadzov oznámil kdesi v lietadle po ceste z Vietnamu. Pravdou je, že vtedy už mali viac menej založený Limit.
To neviem, je to možné. Čo sa Laca týka, ten je výborný muzikant, ale vôbec, ale vôbec nevie spievať. Možno sa naučil trochu intonovať, ale je to veľmi slabučké. Lučenič je super druhý človek v kapele, proste ten, ktorý je vzadu, ktorý všetko aranžuje a podobne. Napríklad ja som predavač kapely, teda ten vpredu z Grexabatu, urobím si texty, občas zložímpesničku, ale gro tej hudby urobí gitarista, ktorý je vlastne vzadu. On potrebuje predavača, a ja zase niekoho, kto mi postaví dom, aby som na jeho komíne mohol mávať vlajočkou. A niečím takým je aj Lučenič.
Čo sa hrá v rádiách, na to si ľudia zvyknú
Čo dnešné naše kapely - Gladiátor, No Name, I.M.T. Smile, Peha, Horkýže Slíže, Desmod?
Napríklad Gladiator podľa mňa dnes už nemá šťavu. Kedysi ju mal, dnes sa mi to nezdá.
Ale má to úspech.
Jasné, hocičo, čo je stále v médiách, uspeje. Ľudia si to buď obľúbia, alebo si na to aspoň zvyknú.
No Name?
Tých mám náhodou rád. Ľudia nadávajú na ich pseudoromantické texty, ale podľa mňa sú milé, príjemné, skladby sú dobre remeselne spracované, proste výborné romantické pesničky pre pubertálnu mládež. Tá kapela sa už naučila hrať, robia to fajn.
Desmod?
Už sa vyhrali, ale keď počúvam tie ich pseudopravdivé texty, nesedia mi. Iná vec je, že Kuly spieva výborne, ostatní v kapele však hrajú veľmi priemerne. To poviem hocikomu do očí.
Peha?
Tá sa mi veľmi páči, speváčka je výborná, dokonca tie pesničky skladá. A sú krásne. Oni sú fakt dobrí.
I.M.T. Smile?
Prvé albumy boli dobré. Tie ďalšie už nie. Ale nedávno som videl polhodinu ich bratislavského vystúpenia a bol som veľmi príjemne prekvapený. Z hľadiska mojich kritérií to bolo veľmi dobré. Ivan by v tom speve nemusel toľko plakať, ale je to jeho štýl a ja to akceptujem. Navyše, vie robiť s ľuďmi. Ich môžete posadiť vedľa zahraničnej kapely a v pohode sa im vyrovnajú.
Horkýže Slíže?
Jednoduché, ale remeselne výborne spracované pesničky. Kuko je úplne najväčší kráľ zo súčasnej generácie textárov - tridsiatnikov. Tam nie sú žiadne klišé spojenia typu „láska páska" a podobne. Je to šialenec, ale skvelý.
V hudbe som urobil viacero chýb
Necítili ste sa nešťastný, že vy ste nikdy v hudbe nehrali prvú ligu?
Nešťastný sa kvôli tomuto cítim dodnes, k tomu sa priznám.
Čo tej vašej muzike chýba, aby prerazila?
Mám pocit, že som v živote urobil viacero chýb, vďaka ktorým to celé skĺzlo. Prvá chyba bola nielen moja - skupina Demikát, ktorá existovala dva roky, bola rozbehnutá do strašných obrátok. Mali sme v Opuse schválenú platňu, tá však prechádzala viacerými inštanciami, na konci bolo Ministerstvo kultúry. Tam nás podrazili naši vlastní kamaráti, ktorí na poslednej rade oznámili, že načo platňa, keď sme sa aj tak rozpadli.
Video: Grexabat - klip Dievča s pekným úsmevom:
Prečo ste sa rozpadli?
Andrej Šeban bol z toho, pre koho hráme znechutený, bubeník tiež, deptalo ich, že na vystúpenia chodia aj úplní debili. Andrej bol vždy perfekcionista, a neskôr odišiel k Richardovi Műllerovi do Banketu. Pre mňa bol Andrej akoby prvá hudobná láska - niekoho milujete a potom už na neho celý život spomínate. Rozpadnutie Demikátu ma však veľmi nasralo. Ale chybu som robil aj ja - bol som lenivý idiot, ktorý vôbec necvičil spev, dodnes mám nejaké kazety z tej doby a nebolo to žiadne víťazstvo. Ale keby nám vyšla tá platňa, predá sa možno stotisíc kusov, tak sme to mali našliapnuté. Pri rozlúčkovom koncerte sme vypredali PKO.
Ďalšia chyba bola aká?
Tá, že som si nezaložil vlastný bigbít, ale nastúpil som do Modusu. To mi odfúklo veľa fanúšikov a ostal som len na 
polceste. Mali sme síce veľa koncertov, začínal som byť známy, ale neurobil som ten posledný krok, ktorý som mal spraviť a dodnes by ma možno živil - nechcel som spievať budúci hit Ty, ja a môj brat, známejší ako Sklíčka dotykov.
Podobnú chybu som spravil pri mojej prvej sólovke. Vedel som, že moje texty v komisii nikto neschváli. Tak som poprosil Borisa Filana, aby mi nejaké spravil. Ten ich napísal, boli dobré, ale nepatriace mne do úst. Boris sa ma pýtal, či chcem byť bohatý a slávny, alebo uznávaný v úzkom kruhu. Povedal som mu, že uznávaný v úzkom kruhu už som, že teraz chcem byť bohatý. A on, že dobre, poďme teda urobiť popovú platňu. Lenže ani Andrej, ani ja, sme neboli schopní zložiť klasické blbé pesničky a vznikol akýsi hybrid. Jediná totálna kravina na tom albume je Amerika Afrika, ktorú som zložil ako úplnú srandu.
A stala sa vašou najznámejšou.
Presne, dodnes ju musím hrávať. To bola veľká chyba, celou platňou sme ukázali vlastne veľké hovno, bola len taká polovičatá, rockovo - popová. Keby bola čisto rocková, asi by to dopadlo lepšie.
To boli všetky chyby, pre ktoré ste sa nestali hviezdou?
Urobil som ešte jednu - keď som nastúpil do Modusu, prišiel za mnou Jano Baláž z Elánu. Na Eláne je obdivuhodné to, že dokáže plánovať veľa rokov dopredu. Prišiel a povedal mi, aby som dal v Moduse výpoveď, lebo ďalší rok sa rozpadá Elán, pričom „póvl" ide z kapely do prdele. Ostáva Jožo Ráž, ktorý si vraj spraví svoju vlastnú kapelu, a Jano Baláž si s Vašom Patejdlom založia druhú, pričom potrebujú speváka. A Baláž chcel mňa.
V praxi to však prebehlo inak. Patejdl šiel na sólovú dráhu a Ráž s Balážom len doplnili Elán o nových členov.
Áno, neskôr sa všetko zmenilo. Pôvodná myšlienka však bola takáto. Výpoveď z Modusu som však nemohol dať, lebo keď som doň nastúpil, ešte som nemal za sebou vojnu. Lehotský sa vtedy aj bál, že nastúpim k nim, urobíme platňu a vezmú ma preč. Sľúbil som mu, že si to vybavím a minimálne dva roky ostanem v Moduse. A keďže som chcel dodržať sľub, Balážovi som povedal, že buď až o dva roky, alebo vôbec, lebo teraz to proste nejde. Nakoniec sa to aj tak vykľulo inak, takže možno je to jedno.
Čiže váš problém vidíte len v taktických chybách, nie v kvalite samotnej muziky?
Nikdy som nerobil nejakú ľúbivú muziku, ale sú to dobré albumy. Napríklad Amnestiu v blázinci nám aranžoval Henry Tóth a ja tvrdím, že je to dodnes najlepšia vec, ktorú urobil. Tam sú také pecky, že Šeban sa pýtal, kde tam chcem spievať, keď je to už také husté a tak dobre zaranžované. Ak poznáte kapelu Mr.Big, viete, o čom hovorím.
Nechcite vedieť, ako sa vyberajú skladby do rádií
Rádiá vás tiež moc nehrávajú.
Jasné, lebo pre ne sú to príliš tvrdé a komplikované veci. Nikdy som nemal nejakú veľkú rotáciu, že by ma hrali trikrát za deň. Premýšľam, že keby dnes vzniklo niečo ako Collegium Musicum, nevedel by o ňom snáď nikto a ostalo by kdesi v garáži. Kvalitnú inštrumentálnu muziku by dnes nikto nehral ani v rádiu, ani v televízii. Kapela by sa potom rozpadla, lebo by nemala čo žrať.
Ako sa vyberajú skladby do rádií?
Nechcite vedieť. Buď k tomu prispeje majiteľ rádia, lebo sa mu niečo páči, ale najmä sa to robí tak, že zhromaždia nové pesničky, a do telefónu ich prehrávajú vytipovaným ľuďom.
Prosím?
Úplne vážne, telefonicky volajú vybranej vzorke ľudí, púšťajú im niekoľkosekundové ukážky a ten človek označí, čo 
sa mu páči a čo nie. Na základe toho sa potom skladby zaraďujú do playlistov. Ja sa z toho systému idem dovracať. Spýtajte sa na to hudobného redaktora akéhokoľvek rádia. Tým pádom je ten kruh uzavretý, lebo keď nie ste hraný v rádiu, nie sú ani koncerty. Málokto to vybuduje zdola ako Horkýže Slíže alebo Kabát, ktorý mal zlaté platne v čase, keď ho rádiá vôbec nehrávali.
Kedysi v tomto hnusnom pomyselnom kruhu nebol aspoň Music Box (televízia, hrajúca klipy podľa hlasovania divákov, pozn. autora), ale dnes je v ňom už aj on. Zaviedli áčkovú a béčkovú kategóriu klipov s tým, že béčkovú si môžete pustiť len v konkrétnych hodinách doobeda a poobede. Pýtam sa ich, kto rozhoduje o tom, čo je v áčku a čo v béčku.
Zlý vzťah mám s Novým Časom, dal ma riešiť polícii
Aké máte vzťahy s médiami?
Celý život som mal s novinármi slušné vzťahy. Dlhé roky ma nikto nepodrazil, iba raz ma nasral taký článoček v nejakom už zaniknutom bulvári, že vraj som sa stretol s Michalom Davidom a liezol som mu do prdele, aby ma obsadil do muzikálu Kleopatra. Jasné, že som sa s ním stretol a chcel som tam hrať, dával som mu svoje kazety, aby vedel, aký mám rozsah, ale nikam som sa nestrkal.
Veľmi zlý vzťah mám s Novým Časom, lebo bývalému šéfredaktorovi, tomu Čechovi, som povedal, že mu rozbijem hubu. Okamžite. Chceli totiž napísať niečo, s čím som nesúhlasil. Nakoniec ma dali riešiť policajtom. (smiech) To bola strašná komédia.
Čo sa udialo?
Dokopy nič, chceli moje vyjadrenie k nejakej fotke. Povedal som im, že nie, lebo nepíšu o mojej hudbe, tak čo otravujú s mojimi súkromnými vecami. Povedal som, že ak niečo napíšu, rozbijem im papuľu.
To je správne riešenie?
Nemá zmysel sa s nimi súdiť, lebo súdenie sa je ďalšia náplň tých novín. Studenková s tým má dosť skúseností. Vytočili ma, tak som šiel do Nového času osobne, stretol som zástupkyňu šéfredaktora a ona, že podľa zákona na to majú právo a blablabla. Ja som povedal, že je to moje súkromie a že im nejde o informáciu, len o zarábanie prachov. A rovno som sa jej spýtal, či sa ako skončená novinárka nedovracia sama zo seba, keď sa ráno pozerá do zrkadla. A ona, že prečo. Ja jej na to, že píšu také veci, ako mal klavirista z Radošíncov rakovinu, ako tamtá zomrela vo vlastných zvratkoch, proste hnus... Chcel som hovoriť so šéfredaktorom, a ona, že tam nie je.
Zrazu sa zjavil ten Čech, na ktorého som vybehol a povedal som mu: „Počúvajte, nebudem sa s vami súdiť, ale rovno vám rozbijem hubu." A že či sa mu vyhrážam. A ja, že áno. Normálne zbledol a hovorí, že „teraz budeme mať poradu a preberieme si to, či to zverejníme". Vravím mu: „Počúvaj, darmo tam bude podpísaný nejaký redaktor, ty budeš zodpovedný, teba zmlátim, nemienim sa s tebou súdiť."
Nevyhodíte to pri autorizácii?
Nie, nech ide celý Nový čas do prdele. Je sila, čo si dovoľuje voči ľuďom.
Ako to dopadlo?
Nezverejnili nič, ale o nejaké tri mesiace mi došla zásielka od policajtov, že sa mám dostaviť pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Myslel som, že sa asi nasral nejaký sused pre hlasno púšťanú hudbu alebo čo. A ono to bol Nový čas, ktorý to chcel riešiť dokonca ako trestný čin, nie ako priestupok. Neuveriteľné. Tvrdili, že som sa vyhrážal skupinke obyvateľstva, za čo je už paragraf. To policajti zmietli zo stola. Odvtedy ma Nový čas, chvalabohu, ignoruje. Sú nasratí aj pre pesničku Bul(o)vár, ktorú vztiahli na seba. Dobre urobili, tak to aj bolo myslené.
Video: Klip ku skladbe Bul(o)vár:
Čo vás dnes živí?
Existuje niekoľko zoskupení, v ktorých hrám, a ktoré sa vzájomne prelínajú. Jedným z nich je Grexabat, ale ten hral naposledy rok dozadu pred koncertom Deep Purple. S Mišom Kovalčíkom tvoríme akustické duo, ktoré hráva v kluboch, na večierkoch a podobne. Hráme všetko od Boba Marleyho cez Beatles až po Metallicu. Všetky tieto skladby dokážeme zahrať aj dvaja plus violončelista, takže akusticky sa snažíme hrať v trojke.
Video: Vystúpenie v akustickej trojke:
Tieto isté piesne tiež vieme zahrať aj traja s bicími, v tejto zostave hráme asi najviac. Hráme prevzaté tvrdé veci a čo sa čudujem, letí to aj na slušných večierkoch. Páni v oblekoch a dámy v róbach bežne skáču na Prodigy a Metallicu. Našim domovským klubom je Aligator, kde nás možno vidieť raz do mesiaca, taktiež veľa cestujeme. Táto kapela predposledných päť rokov hrala aj Silvestra pre českého prezidenta.
Na jednej strane mi je teda ľúto, že nie som taký populárny, aby som mohol hrať samostatné veľké koncerty s vlastnými vecami, na strane druhej som hrozne hrdý na to, že toto, čo hráme, hráme takým spôsobom, že nám pribúdajú ponuky všade tam, kde sa objavíme.
Tá kapela sa volá Psycho?
Už nie, lebo som nedávno zistil, že sa tak volajú aj iné kapely v zahraničí. Premenovali sme sa teda na Psycho 3P.
Poznámka: Rozhovor bol autorizovaný, Marián Greksa v prepise nič nezmenil.
Medzititulky redakcia.
