Riaditeľ Regionálneho centra ochrany prírody v Spišskej Novej Vsi a Správy Národného parku Slovenský raj Bedřich Hájek poskytol pri tejto príležitosti TASR exkluzívny rozhovor.
Čím je Národný park Slovenský raj výnimočný a ktoré medzníky v jeho 20-ročnej histórii považujete za najdôležitejšie?
"Slovenský raj je krasovým územím. Výnimočný je povrchovým a podzemným krasom roklinami s vodopádmi, kaňonmi a jaskyňami, ale aj relatívne pôvodným zložením drevín vďaka členitosti a neprístupnosti územia. Výnimočný je tiež teplotným zvratom (inverziou), kedy teplomilné spoločenstvá živočíchov a rastlín sú v najvyšších polohách roklín a naopak chladnomilné v najnižších polohách na dne roklín.
V histórii ochrany prírody Slovenského raja, predtým Stratenskej hornatiny sú štyri významné medzníky. Patrí k ním rok 1890, keď knieža Filip Sachs-Coburg zriadil na 11.600 ha Stratenskej doliny, Veľkého a Malého Sokola a Glacu prísnu jeleniu rezerváciu. Až do roku 1871 sa jelenia zver v Slovenskom raji nevyskytovala, bola reintrodukovaná. Slovenský raj sa tak radí medzi najstaršie chránené územia Európy.
V roku 1926 z iniciatívy Klubu československých turistov v Spišskej Novej Vsi bola zakázaná ťažba dreva holorubným spôsobom, odstreľovanie a zasypávanie vodopádov dynamitom v Suchej Belej, Pieckach, Veľkom a Malom Sokole. Takto bola zničená roklina Malého Sokola a horná časť Piecok.
V roku 1964 bol Slovenský raj vyhlásený za Chránenú krajinnú oblasť, prvú svojho druhu na území Československa a začala sa systematická ochrana prírody.
V roku 1988 Slovenský raj vyhlásili za štvrtý národný park na území Slovenska, veľkoplošné chránené územie s najprísnejším režimom ochrany. Pri príprave projektu, textu nariadenia vlády a dôvodovej správy na zriadenie Národného parku Slovenský raj sme pracovali s obrovským nadšením. Usilovali sme sa nastaviť režim ochrany čo najlepšie, keďže ide o relatívne malé, ľahko zraniteľné krasové územie."
Čo považujete za osobitné pozitíva ochrany prírody za 20 rokov existencie Národného parku Slovenský raj?
"Výpočet by bol dlhý. Treba zdôrazniť, že počas 20 rokov nevyhynul v Slovenskom raji žiaden nám známy živočíšny či rastlinný druh, nezaniklo nijaké spoločenstvo. Naopak do Slovenského raja sa vrátil v dôsledku kedysi používaných pesticídov (DDT) už takmer vyhubený sokol sťahovavý a narastá početnosť viacerých kriticky ohrozených druhov živočíchov.
Okrúhle výročie si chceme pripomenúť vedeckou konferenciou, na ktorej predpokladáme prezentovať súčasné výsledky výskumu a monitoringu fauny, flóry a anorganickej prírody. S vydavateľstvom BASET pripravujeme knižnú publikáciu SLOVENSKÝ RAJ príroda, história, život."
Aké projekty v prospech ochrany prírody v súčasnosti realizujete, resp. pripravujete a ako sa vyvíja návštevnosť Slovenského raja?
"Myslím, že sme na prahu prelomového obdobia, keď by sa pri odbornej spôsobilosti a zvýšenom úsilí dal urobiť výraznejší pokrok v poznaní hodnôt prírody Slovenského raja, ich ochrane, ale aj využitia pre verejnosť. Ministerstvo životného prostredia SR vypracovalo a Európska komisia koncom roka 2007 schválila Operačný program Životné prostredie pre roky 2007-2013. Celková alokácia prostriedkov na ochranu a regeneráciu prírodného prostredia a krajiny predstavuje takmer 60 miliónov eur. Chceme pripraviť kvalitné projekty, aby sme získali financie pre územie Slovenského raja.
Napríklad v okrajovej, menej atraktívnej časti národného parku by sme chceli umožniť návštevníkom pozorovať niektoré druhy živočíchov vo voľnej prírode v areáli FAUNAraj, ktorého súčasťou by mala byť aj Stanica ochrany prírody. Naším cieľom je príťažlivou formou zvyšovať ochranárske povedomie. Realizácia závisí od toho ako kvalitné, vecne a odborne spôsobilé budú naše projekty, ako sa nám podarí získavať financie z eurofondov či od iných zahraničných partnerov.
Úspešní sme boli v nominácii ATBI (All Taxa Biodiversity Inventory), taxonomickom výskume financovanom Európskou komisiou. Od tohto roka budú chodiť k nám, ale aj do NP Muránska planina a NP Slovenský kras, zahraniční experti a robiť inventarizáciu, vyhľadávanie doposiaľ na našom území neznámych druhov živočíchov a rastlín. Očakávame množstvo nových objavov. Krasové územia sú bohaté na biodiverzitu, najmä nižších druhov rastlín ako sú machy, lišajníky a nižších živočíchov bezstavovcov. Je dôležité poznať čo všetko tu žije, aby sme to nezničili ľudskou činnosťou skôr ako to poznáme. Výsledky možno využijeme aj v nominácii na zaradenie Krasových dolín Slovenska do Svetového prírodného dedičstva UNESCO.
Návštevnosť Slovenského raja sa odhaduje na 600- až 800-tisíc turistov ročne. Dramaticky nestúpa ani neklesá, čo je dobré pre prírodu aj ľudí v regióne, ktorí z cestovného ruchu žijú. Krása a významnosť prírody Slovenského raja môže byť trvalým prínosom pre región."
Ktoré prírodné zaujímavosti Slovenského raja považujete osobne za najkrajšie?
"Unikátne sú turisticky sprístupnené rokliny s vodopádmi ako Sokol, Piecky, Suchá Belá, Kyseľ, Sokolia dolina, Zejmarská roklina, ale aj kaňon Prielomu Hornádu a jedinečná Dobšinská ľadová jaskyňa. Ako ochranárovi a zoológovi sú mi najbližšie zvyšky nesprístupnenej divočiny Slovenského raja, domova dravých vtákov a šeliem, vzácnej, inde v Európe vyhubenej fauny centrálnej časti Západných Karpát. Je to územie Rárohových skál, Veľkého a Malého Sokola, Zadných Piecok, Holého kameňa či Červených skál a samozrejme nesprístupneného krasového podzemia Slovenského raja - Psích dier, Okienkovej jaskyne, Medvedej jaskyne či obrovského labyrintu Stratenskej jaskyne s množstvom zimujúcich netopierov."
sv ed
