Bratislava 17. januára (TASR) - Minister spravodlivosti SR Štefan Harabin pozastavil výkon funkcie ďalšiemu súdnemu exekútorovi. Ide o exekútorku so sídlom v Trnavskom kraji, ktorá sa zaoberala prípadom vypratania rodiny V. z bratislavského bytu.
Tejto rodine bol poskytnutý úver vo výške 900.000 Sk na dvadsať rokov. Podľa zmluvy bol veriteľ oprávnený pri omeškaní so splátkou žiadať úroky za 20 rokov dopredu, ktoré predstavujú 1,8 milióna Sk. To sa aj stalo, pretože asi po štyroch mesiacoch po poskytnutí úveru v súvislosti s omeškaním splácania splátky je žiadaná už suma 2,67 milióna sk a po 8 mesiacoch suma 6,938 milióna Sk.
V zmluve sa uvádza, že nie je v rozpore s dobrými mravmi. Ešte predtým, než by vôbec dostala pani V. peniaze a chcela by odstúpiť od zmluvy, mala by zaplatiť odstupné 140.000 Sk. Minister spravodlivosti SR považuje postup súdnej exekútorky za nezákonný a vzhľadom na závažnosť následkov pre rodinu V. a v záujme individuálnej, ale aj generálnej prevencie navrhuje uloženie najprísnejšieho disciplinárneho opatrenia, a to zbavenie výkonu funkcie exekútora. TASR o tom dnes informoval hovorca MS SR Michal Jurči.
Je zrejmé, že takéto neprimerané podmienky pani V. nemohla splniť. Firma tak vykonala zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k jej 3-izbovému bytu v Bratislave, ktorého cena je približne 3,5 milióna Sk a predala ho ďalšej firme za 906.537, milióna. Sk. Pani V. vypratali z bytu s celou jej rodinou. Tvrdí, že jej príbuzní sa poskladali a má pripravených milión korún na vrátenie. Má však obavy, čo bude ďalej, pretože súdna exekútorka vymáha od nej už takmer 7 miliónov Sk a byt je už predaný.
Len na základe telefonátu susedov sa pani V. dostavila do bytu, kde už koncipient súdnej exekútorky spisoval hnuteľné veci v byte, za účasti firmy, ktorá byt kúpila. Veci vynášali z bytu von. Kým sa pani V. vrátila z polície, byt bol vyprataný a niektoré veci boli bez dozoru poukladané na chodbách pred bytom.
Podľa MS SR súdna exekútorka porušila zákon nasledovne: Súd poveril exekútorku iba na vymáhanie peňazí. Súpis vecí, ich odvoz do úschovy a prenechanie bytu inej osobe ako rodine V., má znaky vypratania. Bez poverenia súdu na vypratanie takýto postup je hrubým porušením zákona. A po ďalšie, úschova vecí mimo bytu nemôže predstavovať svojvoľný postup. Uschovať veci možno len keď je obava, že budú zničené, odstránené, poškodené. Súdna exekútorka len so zdôvodnením, že tak žiadala oprávnená firma pre nízku vymožiteľnosť, dala tieto veci vyviesť. Ide o porušenie zákona paragrafu 121 Exekučného poriadku.
Ďalší súdny exekútor Juraj Gallo, na ktorého podal minister spravodlivosti v týchto dňoch disciplinárny návrh v kauze exekúcie žilinských bytov na sídlisku Hájik a žiada pre neho zbavenie funkcie, tvrdí, že keby predstavenstvo bytového družstva podalo návrh na konkurz tak ako to malo spraviť, žiadne ďalšie pohľadávky by vzniknúť nemohli. Povedal to v stredu 16. januára v diskusnej relácii televízie TA3 Téma dňa.
"Nemôže niekto súdneho exekútora obviňovať z toho, že robil úkony, ktoré mu exekučný poriadok jednoducho prikazuje," konštatoval. Tvrdenia, že by bol spoločníkom jednej z oprávnených firiem, komentoval tak, že obchodný podiel odpredal v roku 2006. Vysvetlil, že návrh na zápis do obchodného registra bol však zo strany konateľa spoločnosti podaný neskôr.
Minister Harabin sa zhodol s prezidentom Slovenskej exekútorskej komory Jozefom Rišianom, že sú nutné zmeny v zákone o exekútoroch. Podľa Rišiana by sa malo sprísniť výberové konanie a minister spravodlivosti by mal tiež mať možnosť posúdiť, či exekútora do funkcie vymenuje alebo nie. Harabin chce situáciu riešiť v krátkom časovom horizonte.
V súčasnosti exekútor už nemôže urobiť žiadny úkon v predmetnej kauze. Rezort spravodlivosti za účasti predstaviteľov komory exekútorov vykonal kontrolu v predmetnom exekútorskom úrade. Kontrola zistila podozrenia, že exekútor nekonal nestranne a nezávisle. V čase vzniku exekučných titulov a vydania poverení na vykonanie exekúcií bol spoločníkom v jednej z oprávnených firiem. Rovnako zo spisov vyplýva, že aj ďalšie osoby vystupujúce v predmetnej veci boli spoločníkmi exekútora v danej spoločnosti.
Rezort tieto zistenia odstupuje Generálnej prokuratúre SR, lebo existuje podozrenie, že došlo k založeniu organizovanej zločineckej skupiny. Z prvej pohľadávky za približne 850.000 korún sa po kontroverzných právnych úkonoch mali trovy exekučného konania a odmena pre právneho zástupcu vyšplhať na viac ako 12 miliónov korún. V tejto kauze sa tak z celkovo 60 pohľadávok vo výške spolu 46.256.852 korún, ktoré mal realizovať exekútor, vďaka kontroverzným právnym úkonom navŕšila suma na viac ako pol miliardy - 573.345.008 korún. Táto suma sa následne stala predmetom exekučných konaní.
