Bratislava 17. januára (TASR) Riziko spojené s nedoriešeným štatútom Kosova je väčšie ako riziko spojené s vyhlásením nezávislosti provincie. V Bratislave to dnes vyhlásil zástupca Generálneho riaditeľa pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej komisie Karel Kovanda, ktorý sa zúčastňuje na konferencii GLOBSEC, venovanej aj bezpečnostnej situácii na Balkáne.
Kovanda súčasný status quo označil za zvieraciu kazajku, v ktorej obyvatelia žijú a varoval pred nepokojmi podobnými tým z marca 2004, keď davy Albáncov po celej provincii útočili na kosovských Srbov a srbské objekty, vrátane pravoslávnych kostolov a kláštorov. Kovanda počas diskusie reagoval na otázku bývalého šéfa slovenskej diplomacie Eduarda Kukana, ktorý okrem iného vyjadril pochybnosti, či CDI ako sa označuje s EÚ a USA "koordinované vyhlásenie nezávislosti" Prištinou bude mať pozitívny dopad na stabilitu Balkánu. V súvislosti s rôznymi postojmi členských krajín únie Kukan tiež položil rečnícku otázku, "s kým" z EÚ bude vyhlásenie nezávislosti koordinované.
Kovanda vo svojom príspevku zdôraznil, že vyhlásenie nezávislosti bude "koordinované" teda nie "jednostranné". V rámci EÚ sa podľa neho vytvoria tri skupiny krajín: jedna Kosovo uzná rýchlo, druhá v strednodobej perspektíve a krajiny z tretej skupiny Kosovo "dlho neuznajú".
Podľa Kovandu sa po vyhlásení nezávislosti Kosova, ktoré očakáva do konca februára, na mimoriadnom stretnutí zíde Rada pre vonkajšie vzťahy a prijme sa platforma, ktorá bude vyhovovať všetkým krajinám EÚ. Očakáva, že v platforme krajiny EÚ "vezmú na vedomie" vyhlásenie nezávislosti Kosova a "privítajú", že Priština garantuje práva menšín na základe princípov vypracovaných sprostredkovateľom OSN Marttim Ahtisaarim.
Arian Starova, bývalý albánsky minister zahraničných vecí a súčasný poslanec, prezentoval svoje "osobné názory" a skonštatoval, že situácia na Balkáne sa od roku 1995, keď sa skončili bosnianska a chorvátska vojna, výrazne zlepšila. Za veľký úspech označil prítomnosť vojakov NATO a EÚ v regióne, ako aj "bezprecedentný rozsah" regionálnej spolupráce, ktorá sa napriek problémom rozvíja. Jedným z výsledkov medzinárodnej spolupráce je, že na Balkáne už nepanujú obavy z "veľkých" ozbrojených konfliktov. Obavy z konfliktov "malého rozsahu" však stále existujú, dodal s tým, že podľa Albánska len nezávislosť Kosova môže regiónu priniesť dlhodobú stabilitu. Starova podľa vlastných slov nechápe tvrdo odmietavú reakciu Srbska, ktorá je "zrejme podnecovaná Ruskom". Ako dodal, Srbsko by malo postaviť svoje národné záujmy pred územie. Aj keď veľký konflikt nehrozí, "dobrá klíma spolupráce v regióne bola pokazená", čo nie je dobré pre hospodárstvo a v iných oblastiach.
Ako "relatívne dobré" zhodnotil počínanie medzinárodného spoločenstva na Balkáne Martin Lessenski, výkonný riaditeľ bulharského Inštitútu pre regionálne a medzinárodné štúdie. Podľa Lessenského sa podarilo Balkán stabilizovať teraz je témou členstvo krajín regiónu v EÚ a NATO, Bosna je "stále celá" a dosť stabilizované je aj Kosovo. Napriek tomu si však podľa neho západný Balkán snáď s výnimkou Chorvátska nevedie podľa očakávaní. Za najväčšie problémy označil príliš pomalé tempo reforiem, ako aj skutočnosť, že EÚ rieši príliš veľa vecí.
Západ sa podľa Lessenského zaoberal dvoma vecami budovaním koalície pre uznanie nezávislosti Kosova, ako aj hľadaním legitímneho základu pre vyslanie misie EÚ do Kosova. Existuje riziko, že Srbsko bude mať po strate Kosova pocit porážky, preto musí EÚ pokračovať v dialógu s Belehradom, uviedol Lessenski. Po uznaní nezávislosti budú kosovské politické elity čeliť hospodárskym a sociálnym problémom a budú musieť zaistiť, že problémy Kosova sa nebudú vyvážať za jeho hranice, dodal.
EÚ plánuje vyslať misiu na základe rezolúcie BR OSN 1244 z roku 1999, podľa ktorej je Kosovo súčasť Srbska. Kovanda v tejto súvislosti skonštatoval, že rezolúcia podľa mnohých krajín nie je dobrým základom pre uznanie nezávislosti Kosova, ale je dobrým základom pre vyslanie misie EÚ.
