Krajina od roku 1993 udelila migrantom spolu 521 azylov spomedzi 53.725 žiadateľov. Najúspešnejší boli pritom uchádzači z Afganistanu. Štátne občianstvo získalo od vzniku samostatného Slovenska 199 azylantov. Migračný úrad ministerstva vnútra minulý rok po prvý raz začal po novele zákona priznávať aj doplnkovú ochranu cudzincom, ktorým v ich krajine hrozilo bezprávie.
Bratislavská kancelária UNHCR pozitívne ohodnotila nárast počtu priznaných azylov i udeľovanie doplnkovej ochrany. "Na druhej strane UNHCR zastáva názor, že Slovensko má schopnosť a kapacitu na to, aby akýmsi spôsobom možno ústretovejšie prijímalo utečencov. Boli by sme radi, keby tie pozitívne rozhodnutia boli vydávané vo väčšom množstve," povedal ČTK vedúci bratislavského úradu UNHCR Peter Kresák.
Ministerstvo vnútra však tvrdilo, že neúspešní uchádzači o azyl nesplnili podmienky na jeho pridelenie a najčastejšie svoje žiadosti podávali z ekonomických dôvodov. "Takéto dôvody spolu s rôznymi osobnými problémami (napríklad spory o pozemky či rodinné problémy v krajine pôvodu) nie sú opodstatnenými dôvodmi na poskytnutie ochrany vo forme azylu či doplnkovej ochrany," reagovala Vladimíra Hrebeňáková z tlačového odboru ministerstva vnútra. V prípade zamietavého rozhodnutia sa cudzinci môžu odvolať ešte na súd.
V roku 2007 najväčší počet záujemcov o azyl pochádzal z Pakistanu, Indie, Ruska, Moldavska, Gruzínska, Iraku, Bangladéšu a Číny; spomedzi národností to boli najčastejšie Pandžábčania a Čečeni. Viac ako 90 percent tvorili muži. Úrady pritom uznali azyl trom Iráncom, trom Kubáncom, dvom Sýrčanom, po jednom boli úspešní aj žiadatelia z Palestíny, Konga, Pobrežia Slonoviny, Sudánu a Ukrajiny a jeden človek bez štátnej príslušnosti.
Ďalším 82 neúspešným žiadateľom o azyl Slovensko poskytlo doplnkovú ochranu. Ide o ľudí, ktorým v ich krajine hrozí trest smrti alebo neľudské zaobchádzanie. Kým azyl sa poskytuje cudzincovi na neurčito, doplnková ochrana na jeden rok s možnosťou opakovaného predĺženia.
Miernejšiu azylovú politiku má napríklad susedné Rakúsko, ktoré však napriek tomu zaznamenalo minulý rok výrazne menší počet zadržaných nelegálnych prisťahovalcov a prevádzačov ako v roku 2006. V susednom Česku získalo vlani azyl 191 ľudí, rok predtým 268. O ochranu sa tam v roku 2007 uchádzalo 1878 cudzincov, čo je najmenej od roku 1995.
Slovenský migračný úrad vlani zastavil konanie v prípade 1693 žiadostí o azyl. Žiadatelia podľa Hrebeňákovej nepočkali na rozhodnutie a opustili územie Slovenska. "Treba podotknúť, že rovnako neoprávnene, ako sa dostali aj na územie nášho štátu," dodala. Do azylového konania vo viac než 90 percentách vstupujú podľa nej cudzinci bez cestovných dokladov či akýchkoľvek iných dokladov o svojej totožnosti a Slovensko zatiaľ využívajú len ako tranzitnú krajinu.
Novela zákona o pobyte cudzincov od januára 2007 rozšírila tiež okruh ľudí, ktorým možno udeliť takzvaný tolerovaný pobyt. Nárok naň majú napríklad aj cudzinci, ktorí sa stali obeťami obchodovania s ľuďmi.
Počet žiadateľov o azyl a udelených azylov v rokoch 1993-2007:
Rok Počet žiadateľov Počet udelených azylov
1993 96 41
1994 140 58
1995 359 80
1996 415 72
1997 645 69
1998 506 53
1999 1320 26
2000 1556 11
2001 8151 18
2002 9743 20
2003 10.358 11
2004 11.395 15
2005 3549 25
2006 2849 8
2007 2643 14
Zdroj: Ministerstvo vnútra
