Zánik nemocníc zvýši pacientom náklady na cestovanie k lekárom a zdravotníci stratia zamestnanie, uviedli odborári. Poisťovňa sa bránila, že na Slovensku ostane dostatok nemocníc aj po zrušení časti z nich.
VIDEO: Odborári vyzvali ministra zdravotníctva aby si znova prečíal programové vyhlásenie vlády
KAMERA: Silvia Pňačková
Odborári síce pripustili, že v krajine je priveľa zdravotníckych zariadení, ale rušiť by sa podľa nich mali na základe vopred zverejnených pravidiel. Nemocnice sa totiž nemohli na postup VšZP pripraviť, povedal novinárom predseda Odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb Anton Szalay. "Celý rad rodín sa tak dostal do nezávideniahodného postavenia," dodal. Zánikom nemocnice by mohli prísť o prácu napríklad aj viaceré osoby z jednej rodiny.
"Kritériá sú zverejnené aj na internetovej stránke poisťovne," reagovala hovorkyňa VšZP Petra Balážová.
Menšie Lekárske odborové združenie (LOZ) sa k možnému rušeniu nemocníc vyjadrilo zdržanlivo. Pre pacientov by malo ostať dostatok zariadení, povedal ČTK šéf LOZ Marian Kollár. Zánikom časti z nich by sa však podľa neho mohol čiastočne vyriešiť aj údajný nedostatok lekárov a zdravotných sestier. Ak by sa udržala terajšia sieť zdravotníckych zariadení, k súčasným asi 7000 lekárom by podľa neho potrebovali ďalších 2000 až 3000. "Predovšetkým menšie nemocnice nedokážu pre nedostatok personálu dodržiavať Zákonník práce," povedal šéf LOZ, ktoré v roku 2006 zorganizovalo v nemocniciach štrajk za vyššie mzdy.
Príspevok od Všeobecnej zdravotnej poisťovne je podľa skorších vyjadrení riaditeľov nemocníc pre ich prežitie nevyhnutný. Peniaze získavajú síce aj od piatich zvyšných poisťovní, vo VšZP je však naďalej poistená väčšina Slovákov. Štát navyše ovláda aj Spoločnú zdravotnú poisťovňu. Súkromné poisťovne zase vyhlásili, že pre údajne prehnané požiadavky fakultných nemocníc im pre menšie nemocnice možno neostanú peniaze.
Odborári zatiaľ nevedeli jednoznačne povedať, ako sa postup VšZP odrazí pri snahách o zvýšenie platov zdravotníkov. Fakultné nemocnice by totiž mali získať výrazne viac peňazí než ostatné zariadenia. Už v súčasnosti v nich majú zamestnanci vyššie príjmy ako zdravotníci v menších zariadeniach. Odborári dlhodobo neúspešne žiadajú, aby sa platy vo všetkých nemocniciach zdvihli o 30 percent.
Vlani malo smerovať na prácu nemocníc zo zdrojov zdravotných poisťovní necelých 23 miliárd. Celkovo mali príjmy poisťovni dosiahnuť úroveň asi 90 miliárd korún. Nemocnice pritom okrem požiadaviek odborov čelili v polovici vlaňajšieho roka dlhom vo výške asi sedem miliárd korún.
VšZP zverejnila kritériá pre zmluvy s poskytovateľmi
Všeobecná zdravotná na svojej internetovej stránke zverejnila kritériá na uzatváranie zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Ide o štyri kritériá, pričom na to, aby VšZP uzavrela zmluvu, musí poskytovateľ dosiahnuť aspoň 90 % z celkovej váhy kritérií. VšZP pritom uzatvára zmluvy najmenej v rozsahu verejnej minimálnej siete. Zmluvy tiež uzavrie s každou lekárňou aj s prevádzkovateľom záchrannej zdravotnej služby. Zmluvu uzavrie tiež s každým praktickým lekárom, ktorý má v evidencii aspoň jedného poistenca VšZP.
Kritériá na uzatváranie zmlúv platia podľa VšZP od 1. januára. Dostupnosť zdravotnej starostlivosti sa na celkovom skóre podieľa tridsiatimi percentami. Personálne zabezpečenie, ako aj materiálno-technické vybavenie poskytovateľa majú takisto každé váhu 30 %. Zvyšných 10 % predstavujú indikátory kvality.
Ministerstvo a VšZP odmietajú kritiku odborárov
VšZP odmieta tvrdenia Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb (SOZ) o nesociálnom prístupe pri uzatváraní zmlúv so zdravotníckymi zariadeniami. Ako pre agentúru SITA uviedla Balážová, k nákupu zdravotnej starostlivosti VšZP pristupuje maximálne zodpovedne, tak, aby sa vedela adekvátne postarať o všetkých svojich poistencov, čo je jej hlavným poslaním.
Zdravotná poisťovňa vie podľa Balážovej najlepšie posúdiť, akú zdravotnú starostlivosť si jej štruktúra poistencov vyžaduje a tomuto prispôsobuje aj jej nákup. "Pri uzatváraní zmluvných vzťahov vychádzame z doterajších skúseností a najmä z regionálnych potrieb tak, aby bola každému nášmu poistencovi zabezpečená dostupná a kvalitná zdravotná starostlivosť, v optimálnom dosahu stanice rýchlej zdravotnej pomoci a rýchlej lekárskej pomoci a potrebné spektrum oddelení na poskytnutie akútnej zdravotnej starostlivosti. VšZP sústredila nákup zdravotnej starostlivosti najmä do zdravotníckych zariadení, ktoré dokážu zabezpečiť komplexnejšiu zdravotnú starostlivosť pre našich poistencov," uzavrela Balážová.
Valentovič: Na Slovensku je nadbytok lôžok
Podľa názoru ministra zdravotníctva Ivana Valentoviča je potrebné, aby zdravotné poisťovne zazmluvňovali jednotlivých poskytovateľov lôžkovej zdravotnej starostlivosti nie plošne, ale základe reálnych potrieb svojich poistencov a kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Takýto postup minister očakáva aj od ostatných zdravotných poisťovní. "Pán minister opakovane od nástupu do svojej funkcie deklaroval, že na Slovensku je nadbytok akútnych lôžok, čo tvrdilo aj predchádzajúce vedenie ministerstva," uviedla pre agentúru SITA ministrova hovorkyňa Silvia Balázsiková.
VšZP podľa Balázsikovej ministra ubezpečila, že pre svojich poistencov namiesto nezazmluvnených poskytovateľov zabezpečila kvalitnú zdravotnú starostlivosť u iných poskytovateľov, pričom náklady na dopravu znáša VšZP. Minister zatiaľ nevidí dôvod na znepokojenie ani v prípade dosiaľ nepodpísaných zmlúv VšZP s ostatnými nemocnicami, nakoľko rokovania sa ešte neskončili.
Autor: zh
Beata
Balogová
