Bratislava 21. januára (ČTK) - Úrad ministra Štefana Harabina trvá na tom, že zmenou chce zrovnoprávniť zrakovo a sluchovo postihnutých občanov s ostatnými ľudmi pri získavaní informácií o činnosti úradov.
"Podľa nás ten návrh v zásade nie je účinným ani komplexným riešením problému so zdravotne postihnutými ľuďmi a v praxi nemusí ani fungovať, pretože má viaceré chyby," reagoval pre ČTK Peter Wilfling zo združenia Občan a demokracia. Návrh - hromadnú pripomienku mimovládnych organizácií - na stiahnutie dokumentu ministerstvo odmietlo vo vyhodnotení pripomienkového konania, ktoré je uverejnené na internetovej stránke Úradu vlády.
Autori pripomienky tvrdili, že v prípade schválenia novely by ľudia so zrakovým postihnutím mohli dostávať informácie oklieštené a v menšom rozsahu než im zaručuje súčasný zákon. "Občania so zdravotným postihnutím majú zaručený prístup k informáciám akoukoľvek formou a navyše im prístupnou formou. Návrh zákona ich práva neokliešťuje," oponovalo však vo vyhodnotení pripomienky ministerstvo.
Novelu na rozdiel od aktivistov privítala Únia nevidiacich a slabozrakých. Nevidiaci by podľa nej mali mať právo získavať odpovede na zvukovom nosiči či v braillovom písme.
Mimovládne organizácie sa však tiež obávajú, že skutočným zámerom novely infozákona je, aby v ňom mohli poslanci počas rokovania v parlamente presadiť ďalšie zmeny. Podľa Wilflinga už viacerí koaliční poslanci naznačovali, že sa budú v zákone snažiť presadiť aj iné zmeny, aké sú uvedené v návrhu novely. "Dúfame, že ak to prejde do parlamentu a ak by začali poslanci predkladať pozmeňovacie návrhy, ktoré nesúvisia s novelou, tak minister dodrží svoje vyjadrenie, ktoré dal, že návrh zákona stiahne," povedal ČTK Wilfling.
"Zodpovedáme za prednesený a vypracovaný návrh, ale obmedzovať práva poslancov, na to nemáme právo," reagoval dnes pre ČTK hovorca ministerstva Michal Jurči.
Náklady na poskytovanie informácii v podobe pre postihnutých mal hradiť úrad, od ktorého občan žiada informácie. Podľa Združenia miest a obcí (ZMOS) však úrady nie sú personálne ani technicky pripravené na poskytovanie informácií v podobe pre postihnutých. ZMOS preto požadoval vyčíslenie nákladov na zmenu. To však podľa ministerstva nie je možné, keďže sa nedá povedať, koľko ľudí bude žiadať informácie napríklad v braillovom písme.
Zákon o slobodnom prístupe k informáciám schválil parlament v roku 2000 počas vlády Mikuláša Dzurindu. Predstavitelia vládneho Smeru-SD sa však už infozákon v parlamente obmedziť pokúsili. Bývalá poslankyňa strany Edita Angyalová nakoniec po kritike opozície návrh za zmenu zákona stiahla.
Pavol Kubík fab
