BRATISLAVA 23. januára (SITA) - Vláda bude rokovať o novele zákona o slobode informácií. Ministerstvo spravodlivosti navrhuje zakomponovať do zákona zmenu, ktorá má umožniť rovnocenný prístup k informáciách zrakovo a sluchovo postihnutým. Ministerstvo financií s tým súhlasí, ak sa náklady zmestia do rozpočtu verejnej správy. Zástupcovia občanov v hromadnej pripomienke žiadajú novelu stiahnuť a pripraviť komplexné riešenie pre postihnutých v rámci všeobecných predpisov o správnom konaní. Novela podľa nich negarantuje práva postihnutých osôb, pretože určuje povinným osobám upravovať rozsah poskytnutej informácie. Proti novele je aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS).
Problém vidia v peniazoch - ministerstvo nehovorí o peniazoch, za ktoré majú systém aplikovať na úrovni samospráv. "Mestá a obce nie sú technicky a personálne pripravené zabezpečovať zákonné nároky oprávnených žiadateľov o sprístupnenie informácií slepeckým písmom, a tiež posudzovať stupeň postihu osôb, zvlášť ak tieto budú svoje nároky uplatňovať inak ako osobným kontaktom na obecnom úrade," uviedlo ZMOS. Žiada, aby novelu prerokovala Rada vlády pre verejnú správu.
Vláda sa vysloví k asociačnej dohode EÚ a členských štátov so Srbskom. Je to predvstupový dokument, po ktorom v prípade pokroku nasledujú rozhovory o vstupe do Európskej únie a členstvo. Dohoda hovorí o politickom dialógu, regionálnej spolupráci vrátane zón voľného obchodu, o pohybe pracovníkov, slobode usadiť sa, poskytovaní služieb, bežných platbách a pohybe kapitálu, určuje spoluprácu v mnohých oblastiach vrátane spravodlivosti, slobody a bezpečnosti. Srbsko sa v nej zaväzuje priblížiť zákony a nariadenia právu EÚ, najmä v kľúčových oblastiach vnútorného trhu. Európska komisia a Srbsko dospeli k dohode po komplikovaných rokovaniach.
EK začala rozhovory so Srbskom a Čiernou Horou v októbri 2005, v máji 2006 ich zrušila, pretože Srbsko nespolupracovalo s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY). Vlani v júni ich so Srbskom obnovila, Čierna Hora sa medzitým stala samostatnou a s EK už dohodu podpísala. Rokovania o asociačnej dohode Brusel a Belehrad ukončili v septembri. Teraz dohodu musia schváliť členské štáty ako medzinárodnú zmluvu, v SR je potrebný súhlas parlamentu a podpis prezidenta. Platnosť nadobudne po ratifikácii všetkých členov EÚ.
Kabinet sa bude zaoberať aj správou o plnení dohody s Rumunskom o starostlivosti o vojnové hroby. Ministerstvo vnútra konštatuje, že je potrebná medzivládna komisia. Mala by vzniknúť najneskôr do konca prvého štvrťroka 2008. Vláda by mala poveriť ministra vnútra, aby vymenoval slovenskú časť komisie. Dohodu o vojnových hroboch podpísali SR a Rumunsko v novembri 2006, platí od augusta 2007.
Podľa informácií MV SR sú v Rumunsku slovenské a československé vojnové hroby z 1. aj 2. svetovej vojny v približne siedmich lokalitách. V SR sú rumunské vojnové hroby v 23 lokalitách, prevažujú pamätníky a iné pietne symboly. V Trenčianskej Teplej, Starej Turej a vo Zvolene sú rumunské vojnové cintoríny, najväčší je zvolenský, kde leží 10 384 rumunských vojakov spolu so sovietskymi.
Vláda vymenuje dvoch veľvyslancov, mená ani krajiny nezverejňuje. Minister hospodárstva predloží správu o stave podnikateľského prostredia a návrhy na jeho zlepšenie. Šéf Sociálnej poisťovne bude hovoriť o strategických zámeroch Sociálnej poisťovne.
