"Osobnosť Jánošíka je veľmi silný zdroj inšpirácie z pohľadu napredovania ľudovej kultúry a tradície. Zároveň je to veľký marketingový ťah z pohľadu cestovného ruchu. Jánošík je veľkým magnetom pre turistov. I vďaka nemu napreduje turizmus a celý región," povedal ČTK publicista, historik, dramaturg a terchovský rodák Peter Cabadaj.
Na kapitána hôrnych chlapcov návštevník obce narazí na každom kroku. Jánošík tu má napríklad obrovskú sochu, každé leto sa organizuje folklórny festival s jeho menom a zbojníka má obec i vo svojom erbe. Obľúbeným cieľom turistov, ktorých sa Terchovou a jej okolím premelú ročne tisícky, je sústava tiesňav a kaňonov Jánošíkove diery. V terchovskej osade Jánošovia, kde sa zbojník narodil, možno časom pribudne jeho pamätná izba.
"Dom, kde sa Jánošík narodil, sa nezachoval. Chceli by sme urobiť pamätnú izbu, a zaujať tak turistov. Urobili sme aj turistický chodník Terchovským chotárom, ktorý je spätý s Jánošíkom," dodal prednosta obecného úradu František Kadaš.
Legenda vykresľuje Jánošíka ako hrdinu, ktorý "bohatým bral a chudobným dával". Zapáčilo sa to aj premiérovi Robertovi Ficovi, ktorý Jánošíka označil za vzor svojej vlády. Niektorí kritici z opozície mu však vyčítali, že si berie príklad od zbojníka. Podľa Cabadaja sa na vyhlásenia politikov treba pozerať s nadhľadom a humorom.
"Rôzne názory na charakter Jánošíka tu boli a budú. Mňa zaujíma, čo jánošíkovská tradícia znamená pre Slovensko. Je to veľká sila pre všetky druhy umenia - či už výtvarného, literárneho, filmového. Z tohto hľadiska je Jánošík výsostne kladná postava," upozornil Cabadaj.
Jánošíka považuje za symbol, ktorý zaujal mnohé generácie slovenských umelcov. Bez takejto osobnosti by vraj bola slovenská kultúra ochudobnená. Jánošíkovská tradícia podľa neho napriek rozdielnym názorom na zbojníckeho kapitána prežije aj ďalšie tisícročie.
Obec pripravuje na piatok, keď uplynie od narodenia kapitána zbojníkov 320 rokov, slávnostný program. Návštevníkov, medzi ktorými by nemal chýbať ani premiér Fico, budú zabávať detskí harmonikári, hudba bratov Muchovcov, folklórny súbor Rozsutec či skupina Arzén. Do hľadiska si možno zasadnú aj niektorí z približne sedemdesiatky Terchovčanov, ktorí majú v občianskom preukaze napísané meno Jánošík.
Z padúcha národným hrdinom
Každý národ má svojich hrdinov. Zo slovenského zbojníka Juraja Jánošíka, ktorý podľa povestí bohatým bral a chudobným dával, učinili jeho skutočné i domnelé skutky nesmrteľnú legendu. Hoci strohé historické fakty dokazujú, že skutočnosť bola oveľa zložitejšia a taktiež menej romantická, je nepremožiteľný "šuhaj" s vrkočmi stále predmetom rozprávok, legiend, historického bádania, ale i sporov. Nič na tom nemení ani fakt, že od jeho narodenia uplynie už 320 rokov.
Skutočnosť, že Jánošíkova legenda je stále živá, dokazujú i nedávne slová premiéra Roberta Fica, ktorý zbojníka označil za veľký vzor svojej vlády. Historici však tvrdia, že Jánošík nebol žiadny hrdina, ale obyčajný kriminálnik a zlodej.
Dnes už je ťažké odlíšiť historické fakty od povestí a legiend, ktoré Jánošíka zahaľujú. Narodil sa v Terchovej a pokrstený bol 25. januára 1688 v kostole vo Varíne. Jeho matrika taktiež udáva, že mal troch bratov: Jana, Martina, Adama a sestru Barboru.
Najmenej sa vie o jeho detstve a mladosti, v roku 1707 sa nechal naverbovať povstalcami Františka Rákociho II. do boja proti Habsburgovcom. Po porážke rebélie však prešiel do cisárskeho vojska a nastúpil službu v strážnom oddiele na Bytčianskom zámku. Tu sa skamarátil s väzneným zbojníkom Tomášom Uhorčíkom, ktorému podľa niektorých prameňov neskôr dopomohol k úteku. Na žiadosť otca bol uvoľnený z vojenskej služby a v roku 1710 sa vrátil do Terchovej.
S Uhorčíkom však zostal v kontakte a neskôr sa pripojil k jeho zbojníckej družine. Začínal pašovaním koní z Poľska a keď sa Uhorčík oženil a zavesil zbojníctvo "na klinec," stal sa sám vodcom zbojníkov.
Jánošíkovo zbojníctvo však trvalo len rok a pol a jeho najväčšia časť spadá do letného a jesenného obdobia roku 1712. V októbri 1712 ho chytili a uväznili, vtedy sa mu však ešte podarilo ujsť. Asi pol roka potom ho dopadli drábi počas záťahu v Klenovci, kde sa skrýval u priateľa Uhorčíka.
Súdny proces s Jánošíkom sa začal 16. marca 1713 v dnešnom Liptovskom Mikuláši. Ako základ malo slúžiť obvinenie z vraždy farára z Domaniže. Kňaz, ktorého postrelili dvaja zbojníci, na následky zranenia neskôr zomrel. Jánošík však zrejme pri jeho prepade vôbec nebol.
Jeho obhajca uvádzal i ďalšie poľahčujúce okolnosti. Predovšetkým mladý vek obžalovaného (mal 25 rokov) a fakt, že bol zbojníkom krátky čas a nikoho pri tom nezabil. Liptovský súd napriek tomu 17. marca 1713 vyniesol rozsudok smrti - popravu zavesením za ľavý bok na hák. Predtým bol Jánošík podrobený útrpnému právu, aby vyzradil svojich spoločníkov. Možno práve statočnosť, s ktorou mučenie znášal i fakt, že nikoho neudal, bol neskôr príčinou vzniku legiend.
V tom istom roku bol odsúdený na smrť i jeho druh Uhorčík a Jánošíkov brat Jan, ktorého obvinili okrem iného z toho, že brata ukrýval.
Do širšieho povedomia sa však Jánošíkovo meno podľa historičky Ruženy Antolovej dostalo až po storočí a pol zásluhou štúrovskej generácie národných buditeľov. Prvý záznam o legende spísal v roku 1831 Gašpar Fejérpataky-Belopotocký. Za vzor si ho vybral tiež Janko Kráľ či Ján Botto v básni Smrť Jánošíkova (zhudobnil ju Ján Levoslav Bella).
Tému "slovenského Robina Hooda" zachytáva i niekoľko románov (od Aloisa Jiráska, Jána Hrušovského, Pavla Beblavého, Gustáva Maršalla-Petrovského). Jánošík prenikol i do výtvarného umenia, drámy (Jiří Mahen) a bol i niekoľkokrát sfilmovaný (Jaroslav Siakeľ, Martin Frič, Paľo Bielik či animovaný film Viktora Kubala). Zatiaľ posledný pokus o predvedenie Jánošíkovho príbehu na filmové plátno stroskotal v roku 2003 pre nedostatok peňazí. Teraz chcú snímku dokončiť poľskí filmári. Jánošíkovo meno nesú i niektoré prírodné útvary, slávnosti či pokrmy.
