KOŠICE 23. januára (SITA) – Spoločný environmentálny projekt Ľudová univerzita vody, ktorý odštartuje vo štvrtok v Prešove úvodnou konferenciou, pripravili Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) a mimovládna organizácia (MVO) Ľudia a voda.
Ako dnes na tlačovej besede v Košiciach informoval líder MVO Ľudia a voda Michal Kravčík a riaditeľ sekcie miestneho rozvoja ZMOS Martin Kováč, pilotný projekt potrvá do októbra a zapojí sa doňho 26 obcí v povodiach riek Hornád, Topľa, Torysa, Bodva, Poprad a Kysuca. Kováč uviedol, že projekt vychádza z reálnych potrieb obcí, ktoré chceli a chcú realizovať protipovodňové opatrenia, no nemajú na to kapacity, ani prostriedky. Celkové náklady na realizáciu projektu dosiahnu 14,4 milióna korún, ktoré idú z eurofondov. Realizátori projektu zakúpia počítače s potrebným programovým vybavením a zorganizujú šesťmesačné odborné školenie.
„Cieľom projektu Ľudová univerzita vody je vytvoriť miestne kapacity, ktoré dokážu navrhovať lokálne preventívne protipovodňové opatrenia a naučia sa navrhovať systémové riešenia trvalého využívania miestnych vodných zdrojov. V rámci projektu vypracujú 26 reálnych plánov protipovodňovej prevencie pre obce, na základe ktorých sa môžu obce uchádzať o peniaze na ich realizáciu zo štrukturálnych fondov,“ povedal Kravčík. Dodal, že cieľom úvodnej konferencie, na ktorú sa zatiaľ prihlásili zástupcovia vyše 40 obcí, je oboznámiť samosprávy s problematikou povodní a niektorými otázkami protipovodňovej prevencie, so stratégiou ZMOS v oblasti protipovodňovej ochrany a projektom Ľudová univerzita vody.
Projekt sa bude realizovať v 26 obciach, ktoré realizátori vyberú na základe dobrovoľnosti samosprávy obce a jej aktívnej spoluúčasti a určených kritérií v povodiach riek Hornád, Topľa, Torysa, Bodva, Poprad a Kysuca. Vo vybraných obciach sa majú konštituovať päť až desaťčlenné akčné tímy, v rámci ktorých sa pomocou teleworkingu budú ľudia vzdelávať a pod odborným vedením vypracúvať projekty a potom ich aj realizovať. „Vypracované projekty by malo prerokovať a prijať obecné zastupiteľstvo a následne sa uchádzať o zdroje na ich realizáciu zo štrukturálnych fondov,“ povedal Kravčík. Doložil, že projekt vytvára priestor na rozvoj lokálnej ekonomiky na báze ekotechnológií a vodného hospodárstva, ale aj na zvýšenie zodpovednosti občanov za svoje životné prostredie.
