Bratislava 23. januára (TASR) - Matej Korvín, syn Jána Huňadyho, v rokoch 1458-1490 uhorský kráľ, od roku 1486 rakúsky vojvoda a od roku 1469 si nárokoval i titul českého kráľa, sa narodil 23. februára 1443 v Kluži. Podľa viacerých informačných zdrojov ho 24. januára 1458 ako takmer pätnásťročného zvolili za uhorského kráľa. Panovníkom sa stal vďaka podpore strednej a nižšej šľachty, ako aj silnej huňadyovskej ligy. Bolo to pred 550 rokmi.
Kráľ Matej Korvín pochádzal z rodu Huňadyovcov. Jeho matkou bola dolnouhorská šľachtičná Alžbeta Siládiová. Otec, Ján Huňady, jeden z najbohatších veľmožov v Uhorsku, pochádzal zo sedmohradského rodu a bol niekoľkonásobným víťazom v bitkách s Turkami. Spolu so starším bratom Ladislavom sa vďaka otcovmu postaveniu od malička pohyboval v prostredí najvyššej uhorskej šľachty. Po otcovej smrti ho spolu s bratom zajali, Ladislava popravili a Matej len o vlások unikol trestu smrti.
V mladosti získal nevšedné vzdelanie a rozsiahle jazykové znalosti. Jeho prvou manželkou bola dcéra Juraja Poděbradského v Prahe, Katarína. Ako 33-ročný sa druhý raz oženil s Beatrix Aragónskou, dcérou neapolského kráľa.
Kráľ Matej Korvín bol renesančným panovníkom. Patrí medzi najpozoruhodnejšie osobnosti uhorských dejín. Bol opradený mnohými povesťami a bol jedným z mála uhorských panovníkov, ktorý sa zachoval v pamäti slovenského poddaného ľudu ako dobrý kráľ. Bol panovník pevnej ruky, cieľavedomý, s veľkými plánmi. Charakterizujú ho ako kráľa pohotového, bystrého, s vycibreným jazykom a pamäťou, ktorú si neustále cvičil.
Za jeho vlády došlo k ekonomickému a kultúrnemu rozkvetu Uhorska. Bojoval s Jiřím z Poděbrad a Fridrichom III. Dobyl Sliezsko, Lužice a Moravu a dal sa tam korunovať za českého kráľa (ako protikráľ). Po dobytí Dolného Rakúska svojím sídlom urobil Viedeň.
V Bratislave založil roku 1465 Universitas Istropolitana a v Pešti roku 1480 takisto univerzitu.
Likvidoval bratrícke skupiny na Slovensku. V máji 1458 pri Blatnom Potoku porazili kráľovské vojská bratríkov. Posledný bratrícky tábor zničili v roku 1467 pri Veľkých Kostoľanoch. Po likvidácii vnútorného nepriateľa podnikol tri výpravy proti Osmanskej ríši, v ktorých dosiahol iba čiastočné úspechy. Matej Korvín sa viac ako boju proti Turkom zameriaval na výboje, ktorými chcel upevniť a rozšíriť hranice kráľovstva, čo vzbudilo nevôľu susedov, aj viacerých jeho dovtedajších prívržencov.
K rozvoju vzdelanosti počas jeho vlády výrazne prispela aj jeho druhá manželka Beatrix Aragónska. Vzdelaní manželia vzdelanosť aj podporovali. Do krajiny pozývali zahraničných, najmä talianskych umelcov, staviteľov a učencov.
Matej sa usiloval zabezpečiť si potomstvo a tak s rakúskou meštiankou Barbarou Edelpack mal nemanželského syna Jána Korvína. Ľavoboček Ján zostal jeho jediným dieťaťom a otec pre neho chystal tie najlepšie podmienky, videl v ňom svojho následníka, budúceho panovníka. Jánovi však stáli v ceste mnohé prekážky, mnohí nepriatelia, aj z jeho najbližšieho okolia.
Do uhorského kráľovstva za vlády Mateja Korvína prenikali myšlienky humanizmu a renesancie. Z domácich učencov bol známy Vavrinec Koch z Krompách. Vybudovali slávnu knižnicu Bibliotéku Corvinianu (preklady antických diel), ktorá bola postavená v renesančnom slohu v Budíne.
Matej zomrel 6. apríla 1490 vo Viedni na mozgovú mŕtvicu. Po jeho smrti bol za kráľa zvolený Vladislav II. Jagelovský, ktorý bol od roku 1471 českým kráľom. Vladislav bol zvolený uhorskými stavmi, ktoré nerešpektovali Matejovu vôľu, aby sa kráľom stal jeho nemanželský syn Ján Korvín.
