Štrasburg 24. januára (TASR) - Predstaviteľ Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre slobodu médií Miklós Haraszti ešte nedostal odpoveď ministra zahraničných vecí SR Jána Kubiša na list, v ktorom požiadal slovenskú vládu, aby z parlamentu stiahla návrh tlačového zákona v jeho súčasnej podobe.
Uviedol to dnes na tlačovej konferencii v sídle Rady Európy v Štrasburgu na otázku spravodajcu maďarskej tlačovej agentúry MTI.
Podľa rovnakého zdroja Haraszti zopakoval svoje už medializované výhrady voči návrhu slovenskej legislatívnej normy. Zároveň upozornil, že podobné snahy zo strany vlády možno registrovať nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách.
Predstaviteľ OBSE pre slobodu médií už skôr upozornil napríklad na pasáž z návrhu tlačového zákona, podľa ktorej ministerstvo kultúry môže rozhodnúť, či "bola informácia zverejnená spôsobom, ktorý zľahčuje, ospravedlňuje alebo schvaľuje" dlhý zoznam spoločensky škodlivého konania či správania.
V zozname sa nachádzajú vojny, neľudské činy, užívanie omamných látok a takisto 16 druhov "nenávisti" vrátane nenávisti voči "politickému alebo inak zameranému mysleniu".
Vzhľadom na nejasné definovanie týchto kľúčových pojmov by zákon mohol byť podľa Harasztiho názoru svojvoľne využívaný na obmedzovanie slobody tlače a sankcionovanie hoci aj bežného informovania o udalostiach a názoroch. To by vážne poškodilo právo spoločnosti na informácie o verejne závažných záležitostiach, domnieva sa.
Predstaviteľ OBSE namietal aj proti opatreniu, ktoré redakcie zaväzuje zverejniť reakciu akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osoby, ak sa zistí, že zverejnené "vecné vyhlásenie" malo vplyv na povesť alebo vážnosť týchto osôb - bez ohľadu na to, či vyhlásenie bolo pravdivé, alebo nie.
"Keďže všetky názory majú aj vecnú zložku, toto opatrenie v skutočnosti zavádza povinnosť uverejňovať reakcie na názory. Politikom to zaručí neobmedzený a ľubovoľný prístup k publicite, ktorý bude nadradený aj šéfredaktorom," uviedol.
Minister zahraničných vecí SR Ján Kubiš v stredajšej reakcii na Harasztiho pripomienky avizoval, že sa s predstaviteľom OBSE porozpráva, pretože sa mu nepozdáva jeho postup v komunikácii.
"Mňa prekvapila skutočnosť, ktorá je trošku v rozpore s bežnou praxou, ako som ju zažíval ja, že namiesto toho, aby prišla ponuka na určité expertné konzultácie, tak ja som sa o tomto liste dozvedel z tlačového vyjadrenia," podčiarkol šéf slovenskej diplomacie. Podľa jeho slov sa treba zamyslieť nad zámerom takéhoto postupu.
Kubiš zároveň konštatoval, že význam spomínaného listu netreba preceňovať. "Je to niečo, čo robia inštitúcie OBSE denne. Sú to desiatky a stovky expertov, ktorí sa zaoberajú situáciou vo všetkých členských krajinách organizácie," vysvetlil s tým, že ak majú experti nejakú otázku, tak sa obracajú priamo na konkrétnu krajinu.
Haraszti a britský labouristický poslanec Andrew McIntosh, ktorý je členom podvýboru pre médiá Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, hovorili na dnešnej tlačovej konferencii aj o vývoji mediálnej problematiky v ostatnom čase, či o efektívnosti boja proti hrozbám voči žurnalistom.
Práve v tejto sfére sa podľa oboch predstaviteľov podarilo dosiahnuť v uplynulom období iba veľmi malý pokrok. Tak napríklad vyšetrovanie vraždy ruskej investigatívnej novinárky Anny Politkovskej z roku 2006 ešte stále nedospelo k výsledkom. Naďalej zostáva v platnosti článok tureckého trestného zákonníka, ktorý výrazným spôsobom obmedzuje slobodu prejavu. Novinári pracujúci v krízových regiónoch sú aj v súčasnosti denne vystavení ohrozeniu života.
Podľa slov predstaviteľa OBSE pre slobodu médií by bolo žiaduce, aby najlepší investigatívni novinári v jednotlivých krajinách spojili sily a usilovali sa objasniť nevyšetrené prípady použitia násilia voči žurnalistom.
