Bratislava 24. januára (TASR) - Pre Slovenskú televíziu (STV) má v tomto roku schválenie nového Zákona o platbe za služby verejných médií (koncesionárskeho zákona) prioritnú dôležitosť, je však pripravená aj na opačnú eventualitu. "V prípade, že by došlo k neschváleniu zákona, STV to bude operatívne riešiť. Má pripravené kroky na dosiahnutie úsporných opatrení, v tomto prípade sa však nezaobíde bez dotácie zo štátneho rozpočtu," reagovala na otázku TASR hovorkyňa televízie Želmíra Habánová.
Nový koncesionársky zákon by mal zachovať výšku poplatku, zlepšiť však jeho výber, čím by podľa hovorcu ministerstva kultúry Jozefa Bednára mohli verejnoprávne médiá získať 600-800 miliónov korún.
Iniciatívu skupiny občanov okolo ekonóma Richarda Sulíka, ktorí naopak spustili petíciu za referendum o úplnom zrušení koncesionárskych poplatkov, STV a priori neodmieta, nepovažuje ju však za novú. "Posledná podobná iniciatíva na alternatívne financovanie verejnoprávnych médií sa prerokovávala i vo vláde v apríli 2002 a bola v plnom rozsahu zamietnutá," pripomenul štatutárny zástupca poverený vedením STV Jozef Mračna. Podľa Habánovej však iné spôsoby financovania verejnoprávnych médií, ako sú koncesionárske poplatky, určite nie sú reálne v tomto roku.
Neprijatie zákona o koncesionárskych poplatkoch by podľa riaditeľky Slovenského rozhlasu (SRo) Miloslavy Zemkovej znamenalo ďalšie živorenie rozhlasu a ďalšie vnútorné reštrikcie. "Úplné zrušenie koncesií, bez vyriešenia ďalších súvislostí v tomto období by znamenalo priame ohrozenie existencie SRo," uviedla.
Slovenský rozhlas nemá zvýšené príjmy v dôsledku prijatia nového koncesionárskeho zákona zahrnuté priamo v rozpočte, podľa informácií TASR sa však s nimi počíta na rozvojové projekty, prípadne zmiernenie plánovaných reštrikcií. Slovenská televízia dokonca časť predpokladaných príjmov zahrnula priamo do tohtoročného rozpočtu.
"Čo na to povedať? Kozmonauti, rátajú tam s nejakými fiktívnymi príjmami, ktoré nemajú ani len zákonom poistené. To je ich problém, nech si ho riešia," odpovedal predseda petičného výboru Sulík na otázku TASR, ako sa má riešiť eventuálny výpadok príjmov verejnoprávnych médií v dôsledku neprijatia zákona. Ak verejnoprávne médiá kalkulujú s využitím príjmov získaných v dôsledku zatiaľ neschváleného zákona, nesvedčí to podľa neho o dodržiavaní zásad obozretného hospodárenia.
Predseda mediálneho výboru parlamentu Pavol Minárik (KDH) hodnotí petičnú akciu Richarda Sulíka zdržanlivo. "Myslím si, že je zodpovedajúca tomu, kto ju preferuje, pán Sulík je známy takýmito názormi. Museli by sme však vedieť, čo navrhuje, ako financovať verejnoprávnu televíziu tak, aby nestratila verejnoprávny charakter," povedal s dodatkom, že v Európe sa médiá financované zo štátneho rozpočtu považujú za štátne, nie verejnoprávne.
Petičný výbor podľa Sulíka nemôže spôsob riešenia zahrnúť do referendovej otázky, pretože by bola v rozpore s ústavou. Na svojej internetovej stránke však navrhuje niekoľko variantov riešení. Riaditeľka SRo Miloslava Zemková dnes vo svojom vyhlásení uviedla, že ich považuje za nereálne.
Minárik predpokladá, že nový koncesionársky zákon z dielne ministerstva kultúry parlament bez problémov schváli, keďže má podporu vládnej koalície. "Ja v tejto chvíli nebudem hovoriť, že minister prejavuje pomerne značnú odvahu, keď s týmto návrhom ide," uzavrel Minárik.
Rezort kultúry navrhuje, aby platcami spomínaných poplatkov boli všetci, ktorí majú elektrickú prípojku bez ohľadu na to, či vlastnia televízny alebo rozhlasový prijímač. Výška poplatku sa zvyšovať nebude.
