Bratislava 26. januára (TASR) - Nový školský zákon si v medzirezortnom pripomienkovom konaní vyslúžil 1200 pripomienok od 55 inštitúcií, ďalších 1125 poslalo 110 subjektov v rámci verejnej diskusie. Ministerstvo školstva (MŠ) SR ich v súčasnosti sumarizuje a vyhodnotí.
"Predmetové komisie sú poradným orgánom riaditeľa Štátneho pedagogického ústavu (ŠPÚ), on menuje aj ich predsedov a členov a ich zoznam je na ich internetovej stránke," uviedla pre TASR hovorkyňa ministerstva školstva Viera Trpišová. Reagovala tak na kritiku Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI), ktorý sa obáva, že utajovanie mien členov by mohlo viesť k presadzovaniu nejakej ideológie pri tvorbe štátnych vzdelávacích programov, tzv. povinného minima najmä do učebníc dejepisu.
Voľné dve miesta v dejepisnej komisii majú zaplniť Matica slovenská (MS) a Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. "Počíta sa s nimi, ale ešte čakáme na ich nominácie," uviedla pre TASR riaditeľka odboru masmediálnej politiky MŠ Andrea Stoklasová.
Meno zástupcu MS však nebude známe skôr ako na budúci týždeň, kedy majú podľa jej hovorcu Stanislava Bajaníka rokovať s ministerstvom a ŠPÚ aj o zapojení svojich vedeckých a odborných pracovníkov do týchto komisií.
Stoklasová zdôraznila, že ústredné predmetové komisie, ktoré sú poradným orgánom ŠPÚ a ten ich pripomienky môže, ale nemusí rešpektovať, riadne pracujú aj na tvorbe povinného minima, ktoré má byť hotové koncom februára.
"Predpokladal som, že sa na tom budeme podieľať, veď sme odborníci z praxe a už nám aj avizovali stretnutie," uviedol člen komisie pre geografiu Pavel Sadloň. Člen komisie pre chémiu Peter Mäčko potvrdil už dve stretnutia a predpokladá, že s prácou budú hotoví načas. "Robili sme už na nových obsahoch pre základné školy a prvé dva ročníky gymnázií. Napríklad sme škrtli už zastarané veci, aj z povinných vzorcov by sme chceli ponechať len tie, ktoré deťom niečo povedia a viac ich dať do kontextu napríklad s ekológiou či kozmetikou. Chceme, aby chémia bola záživná aj pre tých, ktorí ju berú len ako nutné zlo a nechystajú sa ju študovať, spojiť ju s bežným životom a využitím," vysvetlil činnosť Mäčko.
Podľa analytikov z Konzervatívneho inštitútu (KI) sú však pojmy ako "štátny vzdelávací program" a "školský vzdelávací program" len zbytočnými reformnými frázami. Rovnako zavrhujú pojem "vzdelávacie oblasti", ktorý sa zákonom zavádza a ktorý mal byť náhradou za povinné učebné osnovy k jednotlivým predmetom.
"Školy totiž budú mať jasne stanovený zoznam povinných, nepovinných a voliteľných predmetov a ich konkrétnu náplň budú aj naďalej určovať rezortné inštitúcie," uvádza v stanovisku analytička KI Zuzana Humajová.
Najväčšie obavy však podľa KI zatiaľ vzbudzuje hlavný reformný cieľ - obsahová reforma, ktorej podobu zatiaľ nikto nepozná, hoci minister školstva sa opakovane vyjadril, že školy budú môcť učiť "po novom" už od septembra.
