Bratislava 26. januára (TASR) - Schválenie eutanázie na Slovensku v priebehu najbližších rokov zrejme nie je reálne. Viacero odborníkov sa zhoduje na tom, že táto téma si vyžaduje celospoločenskú diskusiu. O eutanázii sa zatiaľ neuvažuje ani na Ministerstve zdravotníctva SR.
"Ide o veľmi vážnu a citlivú tému, preto si prijatie právnej normy, ktorá by v presne vymedzenom rozsahu a za striktne stanovených podmienok umožňovala eutanáziu, vyžaduje celospoločenský konsenzus," povedala pre TASR hovorkyňa rezortu Silvia Balázsiková. Domnieva sa, že ten na Slovensku zatiaľ nie je. "Vedú sa síce na túto tému rôzne odborné diskusie, ale medzi našimi odborníkmi a ani politikmi neexistuje na túto otázku jednotný názor," uviedla hovorkyňa.
Sociologička Silvia Porubänová si však myslí, že téma eutanázie bude v budúcnosti rezonovať na Slovensku stále viac a zrejme bude ešte výraznejšie názorovo polarizovaná. "Od podporných a zdôvodnených postojov, cez podporu s výhradami a podmienkami, až po bezvýhradné a jednoznačné odmietanie," myslí si Porubänová. Následne dodala, že názor každého človeka na eutanáziu je ovplyvňovaný nielen náboženským presvedčením, ale aj rodinným vplyvom, výchovou, skúsenosťou a ťažko sa mení. "Pokiaľ ide o eutanáziu, treba definovať vždy čo máme na mysli. Za akých podmienok, aká legislatíva je potrebná, pre koho, pre aké skupiny a za akých garancií," pokračovala Porubänová. Dôvodom je podľa nej aj to, že ľudia sa boja svojvôle či zneužitia.
Ústavný právnik Radoslav Procházka si však myslí, že v Ústave SR by nemusela byť zásadná prekážka pre rozhodnutie parlamentu o eutanázii. "Závisí od toho, čo máme pod eutanáziou na mysli. Pokiaľ by malo ísť o asistovanú samovraždu, tak to je samozrejme neprípustné," spresnil Procházka.
Verejný ochranca práv Pavel Kandráč sa domnieva, že problém eutanázie sa týka okrem iných krajín aj Slovenska. Podľa neho je dôležitá skutočnosť, na ktorú by odborníci nemali zabúdať, a to eticko - morálna stránka realizácie eutanázie. "Dejiny ľudskej komunity poskytujú viacero prípadov jej zneužitia. Práve tu niekde je možnosť riešenia problému.
Poslankyňa Národnej rady SR Iveta Radičová chápe, že utrpenie chorého vie byť ťažké. Pokiaľ má však chorý schopnosť rozhodnúť sa sám, potom mu doňho nie je možné zasahovať. "Mám za sebou ťažkú životnú skúsenosť, kedy som do poslednej chvíle pri mojej mamine verila na zázrak a bojovali sme tri mesiace," povedala Radičová. Po ťažkom trápení otočila vnímanie a želala si, aby sa jej chorá mama netrápila. "Pokiaľ človek verí a dúfa na zázrak, tak sa mu táto šanca má ponechať," myslí si poslankyňa. Napriek tomu by si nikdy nedovolila ani netrúfla rozhodnúť, že trápenie druhého má ukončiť.
Konferencia biskupov Slovenska (KBS) je presvedčená, že pre všetkých kresťanov je posvätný život, od jeho prirodzeného počatia až po prirodzenú smrť. "Človek si život nedal a nemôže si ho ani vziať. Nemôže ho teda vziať ani druhému," zdôraznil pre TASR hovorca KBS Jozef Kováčik. Dodal však, že iná situácia je v takom spôsobe liečby, ktorá už za mimoriadnych okolností neprináša želateľný výsledok. "To znamená, že sa začal proces zomierania a ten sa už nedá zastaviť. V týchto prípadoch už nejde o eutanáziu, ale ide o rešpektovanie procesu zomierania, ktorý sa začal," vysvetlil hovorca KBS.
Sociálna pracovníčka Monika Martinezová uviedla, že v našom okolí sú, podobne ako v iných krajinách, ľudia, ktorí by eutanáziu za určitých okolností prijali. "Predovšetkým ide o ľudí, ktorí sú dlhodobo chorí, alebo trpia nevyliečiteľnou chorobou a nevidia už žiadnu perspektívu zapojenia sa do života," uviedla Martinezová.
Druhou skupinou sú podľa sociálnej pracovníčky ľudia, ktorí majú posunutý prah bolesti. Sú to ľudia, ktorí nedokážu uniesť svoju bolesť. "Preto by radšej svoj život ukončili. V praxi sa môžeme stretnúť v zdravotníckych zariadeniach u niektorých ľudí s veľkým utrpením. Veľakrát som od nich počula túžbu zomrieť, aby sa ich život ukončil," skonštatovala. Zároveň sa vyjadrila za to, aby bola eutanázia schválená aj na Slovensku.
"Táto téma má však aj medicínske a právne aspekty, ktoré možno bránia prijatiu eutanázie ako legálnej v našej krajine. Podľa môjho názoru každý by mal mať možnosť výberu, či chcem žiť ďalej, alebo chcem svoj život dobrovoľne ukončiť," uzavrela Monika Martinezová. Toto právo by mu nemalo byť odňaté, pokiaľ je preukázateľné, že kvalita jeho života sa bude len zhoršovať.
Eutanázie sú povolené v Holandsku, Belgicku, Švajčiarsku, v štáte Oregon a Kolumbii. V Austrálii ju v roku 1995 povolili v Severnom teritóriu, federálna vláda ju však o niekoľko mesiacov na to zakázala.
