BRATISLAVA 26. januára (SITA) - Ochrana pamiatok industriálnej architektúry by mala byť spoločným záujmom štátu a predstaviteľov miest a obcí, v ktorých sa technické pamiatky nachádzajú. Ako pre agentúru SITA povedala Soňa Čermáková Uličná z tlačového referátu Ministerstva kultúry (MK) SR, znamená to, že "štát by mal chrániť tie najvýznamnejšie objekty a mesto môže využívať zoznam pamätihodností mesta, respektíve pri vypracovávaní územných plánov zón vyžadovať ochranu hodnotných objektov". Pamiatky industriálnej architektúry na Slovensku zmapuje tento rok Pamiatkový úrad SR v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied a Slovenským technickým múzeom. Túto úlohu mu zadalo ministerstvo kultúry. Chce takto ochrániť množstvo objektov a areálov, ktoré v minulosti nezapísali ako národné kultúrne pamiatky. Zástupcovia MK SR sa tento rok chcú tiež stretnúť s predstaviteľmi jednotlivých bratislavských mestských častí, s ktorými sa chcú podieľal na koordinácii postupu pri ochrane areálov priemyselného dedičstva. "Ústredný zoznam pamiatkového fondu je výberová kategória. Nenahrádza chýbajúce územné plány zóny, alebo iné územnoplánovacie materiály miest. V prípade, že majú objekty svoje opodstatnenie z hľadiska lokálnej histórie, odporúčame ich chrániť v rámci samosprávy formou ´pamätihodností obce´, či v územných plánoch," uviedla Uličná.
Objekty navrhované za národné kultúrne pamiatky vyberá ministerstvo kultúry. Podmienkou je, aby splnili kritéria zápisu, aby sa potvrdila ich výnimočná hodnota. "Samotná skutočnosť, že objekty majú povedzme 90 -100 rokov, nie je dôvodom na zápis za národnú kultúrnu pamiatku," upozorňuje Uličná. Pokiaľ má mať objekt štatút technickej pamiatky, mala by byť zachovaná napríklad aj výnimočná technológia výroby, nie len obvodové steny. Ak je dôvodom zápisu jeho architektonické riešenie, malo by mať potom významné architektonické hodnoty, konkretizovala. Dôležitá je aj ďalšia perspektíva zachovania pamiatky, jej využitie a zapojenie do širšieho okolia. Samotným zápisom do zoznamu národných kultúrnych pamiatok štát na seba nepreberá povinnosť financovania pamiatok, tú majú prevažne ich vlastníci.
Správne konania na vyhlásenie národnej kultúrnej pamiatky sú pomerne zložité. Účastníci konania v nich predkladajú rôzne dôvody, ktorými dokladujú svoj nesúhlas - statické posudky, chemické znečistenie, privatizačné záväzky, podnikateľské zámery a ďalšie. "Aj z tohto dôvodu nie sme pri vyhlasovaní vždy úspešní. Investori asanujú aj vyhlásené národné kultúrne pamiatky a v najhoršom prípade zaplatia pokutu," dodala Uličná.
V súčasnosti evidujú na sekcii kultúrneho dedičstva ministerstva kultúry na vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku aj niekoľko priemyselných objekty v Bratislave. Podľa Uličnej ide o výrobnú halu továrne Gumon na Košickej ulici, výrobné haly Cvernovky na Páričkovej ulici, budovu riaditeľstva Zimného prístavu, ale aj o tepláreň na Továrenskej od známeho architekta Dušana Jurkoviča, ktorú získala spoločnosť Penta a ďalšie.
Viaceré hodnotné priemyselné stavby ohrozuje pritom podľa Uličnej "neočakávaný dynamický stavebný rozvoj mesta a nepripravenosť pamiatkových inštitúcii na túto situáciu".
Napríklad v prípade nedávno medializovaného zbúrania kotolne a lanárne z bývalého areálu Kablo v Bratislave ich MK SR nemohlo pre kritický stav vyhlásiť za národné kultúrne pamiatky. "V zmysle pamiatkového zákona ani jeden z objektov nepodliehal individuálnej ani územnej ochrane, investor preto nepotreboval súhlas krajského pamiatkového úradu alebo ministerstva. Konal však v rozpore so stavebným úradom," dodala Uličná.
