Podľa Rakúšanov je na kooperáciu v rámci EÚ najviac pripravené Maďarsko
Viedeň 18. apríla (TASR) - Geografickí susedia Rakúska prijali so skepsou myšlienku strategického partnerstva, ktorú predstavila v polovici marca šéfka rakúskej diplomacie Benita Ferrerová-Waldnerová, konštatuje dnešné vydanie rakúskeho denníka Der Standard.
O to viac nadšenia a sebadôvery ukázali samotní Rakúšania, pokračuje denník. Až 87 percent z nich si myslí, že na vzájomnú spoluprácu s Viedňou v rámci Európskej únie je najlepšie pripravené Maďarsko, od Slovinska očakáva ochotu ku vzájomnej kooperácii 71 percent obyvateľov Rakúska. Horšie to vyzerá v tejto súvislosti s Českom a Slovenskom. O pripravenosti ČR a SR spolupracovať s Rakúskom v rámci EÚ je presvedčených len 52, resp. 47 percent respondentov, píšu noviny a označujú tento stav za "prirodzený". Obraz postojov Rakúšanov voči ich susedom vyplynul z najnovšieho prieskumu verejnej mienky Rakúskej spoločnosti pre európsku politiku (ÖGfE) a Sociologickej spoločnosti pre štúdie (SWS).
Odborníci z ÖGfE však uprednostnili pri výskume nie termín "strategické partnerstvo" , ale "stredoeurópske partnerstvo". Toto slovné spojenie vyvoláva podľa ich názoru pozitívnejšie asociácie, ako pojem "strategický". Možno aj táto skutočnosť prispela k rezervovanému postoju kandidátskych krajín voči návrhu Spolkového ministerstva zahraničných vecí, dodáva denník.
Podľa najnovších prieskumov SWS by vstup Maďarska do Európskej únie privítalo 66 percent obyvateľov Rakúska - ale len 39 percent z nich by v únii chcelo vidieť Česko a 37 percent by v EÚ privítalo Slovensko, informuje Der Standard. Pokles sympatií Rakúšanov voči Prahe spôsobila zrejme pokračujúca výstavba jadrovej elektrárne v Temelíne. O príčinách výhrad Rakúšanov voči Slovensku noviny neinformujú.
Rakúska strana požaduje ďalšie informácie ohľadne Karola M.
Viedeň 18. apríla (TASR) - Rakúske spolkové ministerstvo spravodlivosti požiadalo pred veľkonočnými sviatkami slovenské ministerstvo spravodlivosti znovu o ďalšie informácie ohľadne spolumajiteľa Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany a firmy Vadium Group Karola M., aby mohlo konať v kauze jeho vydania na Slovensko. Nové informácie sa majú týkať jeho spoločníkov pri privatizácii kúpeľov Piešťany a ďalších faktov.
Keď rakúska strana požadované nové informácie zo SR dostane, Vyššia štátna prokuratúra pri Vyššom Krajinskom súde po dôkladnom preskúmaní rozhodne, či je možné otvoriť prípad vydania Karola M. do SR, alebo nie. TASR o tom dnes informovala štátna prokurátorka spolkového ministerstva pre justíciu Irene Gartnerová.
Prokuratúra potom dá súhlasný návrh na otvorenie konania, ktorý však môže Vyšší Krajinský súd zamietnuť. V prípade, že by sa príslušný sudca kladne vyjadril k otvoreniu konania, ešte musí súd už po druhý raz posudzovať, či Karola M. vydajú, alebo nie, a či teda dôkazy sú dostačujúce a či bol spáchaný na Slovensku trestný čin rovnakej podstaty, aký je definovaný aj v rakúskom Trestnom zákone.
Štátna prokurátorka pre TASR potvrdila, že nejde len o jednoduché vydanie, ale o prípad s enormným množstvom faktov a dôkazov hospodárskeho charakteru. Aj v prípade, že by príslušný sudca kladne rozhodol, posledné slovo má ministerstvo spravodlivosti, konkrétne šéf rezortu, ktorý musí žiadosť viac-menej formálne schváliť.
Vyšší Krajinský súd vo Viedni vo februári minulého roku už raz zamietol žiadosť slovenského ministerstva spravodlivosti vydať Karola M., podozrivého zo spáchania podvodu, na trestné stíhanie na Slovensko pre nedostačujúce dôkazy. Rakúska strana odvtedy požiadala slovenskú stranu viackrát o ďalšie dôkazy a informácie, ktoré jej boli zaslané oficiálnou cestou.
Moravskí a slovenskí záchranári uzavrú zmluvu o spolupráci
Brno 18. apríla (TASR) - Zmluvu o spolupráci pri krízových udalostiach chcú ešte tento rok uzavrieť zástupcovia štátnej správy Brnianskeho a Trnavského kraja.
Mala by sa týkať zásahov pri požiaroch, dopravných nehodách, povodniach, ale aj pomoci pri priemyselných a prírodných katastrofách. "Práve táto regionálna zmluva by mala poslúžiť ako vzor pre prihraničnú pomoc ostatným hasičským záchranným zborom v Českej republike," informoval dnes TASR hovorca Krajského riaditeľstva Hasičského záchranného zboru Brnianskeho kraja Ivo Skoumal.
Spoluprácu medzi zložkami českého a slovenského Integrovaného záchranného systému umožňuje zmluva o spolupráci a vzájomnej pomoci pri mimoriadnych udalostiach, ktorú v roku 1998 podpísali premiér Miloš Zeman a jeho slovenský kolega Mikuláš Dzurinda. Na jej základe treba uzavrieť ďalšiu regionálnu zmluvu, ktorá bude konkretizovať vzájomnú spoluprácu medzi oboma krajmi, napríklad kto je oprávnený druhú stranu požiadať o pomoc alebo akým spôsobom budú na hraniciach colníci odbavovať záchranárov ponáhľajúcich sa k zásahu.
Podľa Skoumala Hasičský záchranný zbor Brnianskeho kraja - územný odbor Hodonín realizuje prihraničnú pomoc pre obce Holíč, Skalica a Senica. "Moravskí a slovenskí hasiči neprerušili spoluprácu pri záchrane ľudských životov ani po rozdelení Česko-Slovenska, od roku 1997 vyšli hasiči z Hodonína za hranice už spolu sedemkrát," poznamenal hovorca.
Upresnil, že hodonínski hasiči sú pripravení vypomôcť nielen pri hasení požiarov, ale aj v prípade prečerpávania horľavých a chemických látok, zbere ropných produktov z vodných hladín, pri záchrane ľudských životov na rieke Morave a pri požiaroch vo výškových budovách. "V rámci prihraničnej pomoci požiadali hasičov z Hodonína niekoľkokrát o pomoc v prípade ohrozenia životov vo výškových budovách, keď bolo potrebné využiť automobilový rebrík s dostupnou výškou až 37 metrov, ktorým slovenské hasičské jednotky v prihraničnej oblasti nedisponujú," dodal Skoumal.
Maďarská vláda splatí podľa Z. Németha historický dlh
Budapešť 18. apríla (TASR) - Maďarská vláda splatí historický dlh, keď predloží parlamentu na prijatie návrh zákona o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch, vrátane Slovenska, ktorý sa môže stať míľnikom v maďarsko-maďarských vzťahoch a môže vytvoriť kvalitatívne novú situáciu v tejto sfére. V Budapešti to dnes vyhlásil politický štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí MR Zsolt Németh.
Vládny činiteľ privítal, že opoziční socialisti považujú obsah návrhu už za bázu pre rokovania, čo podľa jeho slov súvisí aj s faktom, že autori predlohy zohľadnili aj ich odporúčania. Predmetom skúmania je v súčasnosti návrh Maďarskej socialistickej strany (MSZP), aby sledovaním uplatňovania práv Maďarov spoza hraníc bol poverený osobitný ombudsman, poznamenal.
Zsolt Németh, ktorý podčiarkol, že po schválení zákona vznikne právny vzťah medzi jednotlivcami maďarskej národnosti spoza hraníc a maďarským štátom, od legislatívnej normy očakáva, že pozitívne ovplyvní demografický vývoj maďarských spoločenstiev v zahraničí a prispeje aj k tomu, že sa k maďarskej príslušnosti bude hlásiť viac osôb.
Cieľom zákona je predovšetkým prispieť k tomu, aby Maďari spoza hraníc zostali na rodnej zemi, aby tam žili spokojne a aby sa im dostalo niektorých úľav aj v krajine ich predkov, vyplynulo zo slov druhého muža maďarskej diplomacie.
O obsahu predlohy boli opakovane informovaní veľvyslanci členských krajín Európskej únie a Severoatlantickej aliancie v MR a pri rozhovoroch s nimi nikdy neodzneli výhrady alebo obavy, mienil Zsolt Németh. Podľa jeho názoru návrh zákona nepredstavuje porušenie medzinárodnoprávnych záväzkov krajiny.
V českých nemocniciach znie pri lôžkach chorých slovenčina
Brno/Praha 18. apríla (TASR) - Väčšina českých nemocníc, ktorým chýbajú zdravotné sestry, zháňa zdravotníčky v zahraničí. Situácia je taká vážna, že vedenia niektorých českých a moravských nemocníc ponúkajú prácu zdravotným sestrám zo Slovenska, Poľska i Ukrajiny.
Fakultná nemocnica v Brne-Bohuniciach pre nedostatok zdravotných sestier zatvorila v minulom týždni interné oddelenie. "Našej nemocnici chýba 65 zdravotných sestier. Kým ich počty doplníme, uzavreli sme interné oddelenie," povedala námestníčka ošetrovateľskej starostlivosti Erna Mičudová.
Situácia sa podľa nej oproti minulému mesiacu trocha zlepšila, do brnianskej nemocnice sa prihlásilo za ostatné dva týždne 17 zdravotných sestier. "Väčšina záujemkýň prišla zo Slovenska," poznamenala Mičudová. Z celkového počtu 1200 zdravotných sestier tu v súčasnosti pracuje asi 220 Sloveniek. Priemerná mzda v bohunickej nemocnici je 11.500 korún, ubytovanie, na ktoré zamestnávateľ finančne prispieva, je priamo v areáli nemocnice.
Nedostatok sestier je problém všetkých veľkých nemocníc. Pražská motolská nemocnica má o 15 percent menej sestier, než potrebuje, a preto sa snaží získať sestry zo Slovenska. "Našej nemocnici hrozí postupné zatváranie oddelení. Ak máte v registri sestry, ktoré môžeme zamestnať, dajte im vedieť o možnosti zamestnania v našej nemocnici," napísal napríklad prednosta Kvapil vedeniu nemocnice v Čadci.
Zamestnať v Česku sestry zo Slovenska je najjednoduchšie. U Poliek a Ukrajiniek robí ťažkosti jazyková bariéra. Ukrajinské sestry navyše môžu vykonávať len časť práce zdravotných sestier. Medzi ČR a Ukrajinou neexistuje dohoda o uznaní vzdelania.
Herci SND sa predstavia pražskému publiku dvoma hrami
Praha 18. apríla (TASR) - Českí diváci si už zvykli na pravidelné hosťovanie slovenských divadiel v Prahe a najbližšie budú mať možnosť pozrieť si vystúpenie hercov Slovenského národného divadla (SND) počas víkendu. Na scéne pražského Národného divadla sa v sobotu 21. apríla predstaví činohra SND s hrou Marat-Sade a v nedeľu budú na doskách Stavovského divadla kraľovať Stoličky v réžii Ľubomíra Vajdičku.
Inscenáciu hry Petra Weissa Marat-Sade, ktorej celý názov znie Prenasledovanie a zavraždenie Jeana Paula Marata hrané hereckou skupinou Charetonského ústavu pod vedením pána de Sade, naštudoval režisér Vladimír Strnisko. V hre, ktorá mala v Bratislave premiéru v januári tohto roku, sa predstavia napríklad Emil Horváth, Anna Javorková, či Marián Geišberg. Legendárny markíz de Sade v podaní Mariána Geišberga na javisku predvádza s chovancami ústavu príbeh o zavraždení jedného z najkrvavejších fanatikov kolektivistickej ideológie Jeana-Paula Marata.
Divadelná hra francúzskeho dramatika rumunského pôvodu Eugéna Ionesca Stoličky nebude mať v Prahe premiéru. Český diváci si mohli predstavenie v podaní Emílie Vášáryovej, Emila Horvátha a Milana Bahúľa pozrieť už minulý rok počas prehliadky slovenských divadiel v Prahe. "Tragická fraška" Stoličky je považovaná za Ionescovo majstrovské dielo, najmä pre svoju "komiku ničoty a zároveň tragiku komiky ničoty".
Najvyšší súd ČR sa zaoberal prípadom slovenského odporcu vojny
Brno 18. apríla (TASR) - Obnoviť rehabilitačné konanie budú musieť české súdy v prípade zomrelého Jána Galánka, Slováka z Hoštinej pri Púchove, ktorý opakovane odmietal nastúpiť vojenskú službu pre náboženské presvedčenie. Rozhodol o tom dnes na základe sťažnosti ministra spravodlivosti Najvyšší súd ČR, ktorý vrátil prípad na nové prerokovanie.
Súdy by mali ďalej postupovať v duchu nálezu Ústavného súdu ČR. Ten rozhodol, že občan mal právo na odopretie vojenskej služby z náboženských dôvodov i pred rokom 1990, a to na základe všeobecnej deklarácie ľudských práv. "Túto skutočnosť však súdy nižších stupňov začiatkom 90. rokov väčšinou nebrali do úvahy," povedal TASR Galánkov advokát Lubomír Müller.
O úplnú rehabilitáciu svojho otca sa usiluje Galánkov syn Ľubomír žijúci v Spišskej Novej Vsi. Súdy začiatkom 90. rokov vymerali jeho otcovi podmienečné tresty za vyhýbanie sa služobnej povinnosti, hoci bol už viac ako desať rokov po smrti.
Životný príbeh vtedy 22-ročného Jána Galánka sa začal v roku 1949, keď bol povolaný do armády a odmietol prevziať služobnú pušku s odvolaním sa na svoje náboženské presvedčenie svedka Jehovovho. Za to ho súd poslal na rok do väzenia. Po odpykaní trestu okamžite nastúpil do vojenského útvaru, kde znovu odmietol konať akúkoľvek službu so zbraňou, za čo ho odsúdili tentoraz na 18 mesiacov.
Situácia sa opäť opakovala, tretí trest mu bol vymeraný na štyri roky odňatia slobody a k tomu päť rokov straty občianskych práv. Napriek tomu, že mu posledný trest skrátila amnestia, strávil vo väzení dovedna päť a štvrť roka, z toho posledné tri roky v uránových baniach v Jáchymove. V roku 1980 vo veku 53 rokov zomrel na leukémiu.
V roku 1991 bol Galánek čiastočne rehabilitovaný. Súdy síce zrušili pôvodné tresty, ale vinu mu ponechali. Vojenský súd v Brne a Vyšší vojenský súd v Tábore dokonca stanovili miernejšie tresty - šesť mesiacov odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu jedného roka. Minister spravodlivosti s rehabilitačnými rozsudkami vyjadril nespokojnosť a podal na Najvyšší súd ČR sťažnosť v prospech Galánka.
