BRATISLAVA 28. januára (SITA) - Slovenský syndikát novinárov (SSN) kritizuje návrh zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve. Najmä nejednoznačnú formuláciu práva na odpoveď a neúmerné rozšírenie potenciálnych žiadateľov o tlačovú opravu a finančné hrozby vyčíta SSN v svojom stanovisku zverejnenom na webovskej stránke syndikátu - http://www.ssn.sk. Podľa SSN návrh tlačového zákona vďaka nepresnej formulácii rozsahu odpovede "dáva právo požadovať odpoveď nielen v rozsahu zverejnených dotknutých tvrdení, ale aj z neho vyplývajúcich hodnotiacich úsudkov, teda prakticky aj v rozsahu celého článku." Zdôrazňuje, že nie je proti právu na odpoveď, ktoré je aj v niektorých mediálnych zákonoch v zahraničí. Odpoveď sa však "musí obmedziť len na skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby. Nesmie obsahovať hodnotiace úsudky žiadateľa o uverejnenie odpovede, ani hodnotiace úsudky obsiahnuté v periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve."
Najväčšie výhrady však syndikát má voči ustanoveniu, ktoré priznáva dotknutej osobe aj právo požadovať primeranú peňažnú náhradu na súde. Podľa SSN by toto opatrenie urobilo z ústavného práva na slobodu prejavu právo fiktívne, "keďže núti novinára pod hrozbou neprimeraných finančných dopadov siahnuť k autocenzúre. Súčasne tým dochádza k narušeniu rovnováhy v uplatňovaní ústavného práva o ochrane ľudskej dôstojnosti, osobnej cti a súkromia na úkor tiež ústavného práva o slobode prejavu a práva na informácie."
Podľa SSN sa mali pri príprave tlačového zákona využiť dobré skúsenosti s tlačovým zákonom v ČR, kde je právo na opravu a právo na odpoveď v spoločnom ustanovení. Syndikátu v návrhu chýba i právo na ospravedlniteľný omyl, ak periodikum použije dôveryhodný zdroj. Návrh by tiež mal hovoriť o konzultačnom štatúte, o výhrade svedomia, o cenzúre, o novinárskej činnosti, ale aj o tiráži. Zákon tiež neupravuje elektronickú verziu periodickej tlače šírenej na internete a internetové noviny a mal by sa vzťahovať aj na podnikovú tlač.
V návrhu tlačového zákona vidí SSN aj niekoľkom pozitív - dáva právo na informácie a právo na ochranu zdroja informácií nielen novinárom tlačených médií, ale aj tlačových agentúr a elektronických médií.
Návrh tlačového zákona kritizovali nielen predstavitelia slovenskej tlače a opozičných strán, ale aj Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). OBSE vyzvala 22. januára slovenskú vládu, aby stiahla návrh tlačového zákona, ktorý by podľa organizácie poškodil slobodu tlače. "Terajší návrh obsahuje paragrafy, ktoré by vážne obmedzili redakčnú autonómiu a išli by tak proti medzinárodným záväzkom Slovenska pri ochrane slobody médií," napísal Miklós Haraszti, predstaviteľ OBSE pre slobodu médií, v liste ministrovi zahraničia SR Jánovi Kubišovi. V reakcii na list OBSE by sa začiatkom tohto týždňa mali vo Viedni uskutočniť konzultácie o novom tlačovom zákone za účasti expertov zo Slovenska a OBSE. Minister kultúry Marek Maďarič, ktorého ministerstvo zákon vypracovalo, s výhradami OBSE nesúhlasí.
Okrem OBSE znepokojuje návrh nového slovenského tlačového zákona aj Organizáciu médií juhovýchodnej Európy (SEEMO) sídliacu vo Viedni. SEEMO vo vyhlásení z 22. januára vyjadrila znepokojenie nad tým, že návrh slovenského tlačového zákona obsahuje ustanovenie, podľa ktorého noviny musia do troch dní uverejniť odpoveď osoby, o ktorej písali. To "necháva priestor pre politikov na manipuláciu médií. Mohlo by to médiá nútiť k autocenzúre pre obavy z bankrotu...a mohlo by sa to využiť ako prostriedok na sebapropagáciu politikov," uviedol vo vyhlásení generálny tajomník SEEMO Oliver Vujovič.
Návrh tlačového zákona sa stal témou aj v parlamentnej opozícii. Opozičné KDH, SDKÚ-DS a SMK sa dohodli, že Lisabonskú zmluvu v parlamente podporia až po dosiahnutí kompromisu o novom tlačovom zákone.
