"Súčasný postoj slovenskej opozície, ktorá dala najavo, že nepodporí návrh Lisabonskej zmluvy, považujem za odsúdeniahodný," vyhlásil dnes pred novinármi Gašparovič.
VIDEO: Gašparovič omylom hovoril aj o "Libanonskej" zmluve
Podľa prezidenta je politicky nezodpovedné podmieňovať prijatie zmluvy úpravami návrhu tlačového zákona. "Je to krok, ktorý smeruje nielen k oslabeniu pozície Slovenskej republiky ako dôveryhodného partnera, ale je to nedôstojné gesto vo vzťahu k členským krajinám EÚ," povedala hlava štátu o zámeroch opozície.
Postoj opozičných strán označil za popretie ich politiky v minulom období. Práve za predchádzajúcej vlády, ktorej súčasťou boli všetky súčasné opozičné strany, Slovensko vstúpilo do Európskej únie.
Ešte v pondelok požiadavky opozície stiahnuť Lisabonskú zmluvu z programu parlamentnej schôdze, ktorá sa začne dnes, odmietli premiér Robert Fico a predseda parlamentu Pavol Paška.
Ak odmietnu Lisabonskú zmluvu, nemusí to byť definitívne
Hroziace neschválenie Lisabonskej zmluvy v slovenskom parlamente ešte nemusí podľa právnikov a politikov znamenať, že sa tým úplne zamedzí ratifikácia tohto kľúčového dokumentu pre budúce fungovanie Európskej únie. Ústava ani rokovací poriadok totiž nebránia, aby sa k nej Národná rada mohla kedykoľvek vrátiť. Schvaľovanie reformnej zmluvy EÚ môže dnes stroskotať na nesúhlase opozície, ktorá podporu zmluvy podmieňuje dohodou o spornom vládnom návrhu tlačového zákona."Ani v ústave ani v zákone o rokovacom poriadku nie je ustanovenie, ktoré by bránilo opätovnému prerokovaniu a prípadnému schváleniu reformnej zmluvy alebo akejkoľvek inej medzinárodnej zmluvy," povedal ČTK odborník na ústavné právo Radoslav Procházka.
Rovnaký názor mali aj ďalší oslovení právnici a politici. "Je to bez obmedzenia," vyhlásil poslanec opozičného KDH a bývalý minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Podobne sa vyjadril aj šéf Ústavnoprávneho výboru parlamentu Mojmír Mamojka z vládneho Smeru-SD. "Môj osobný názor je, že by sa k tomu mohlo kedykoľvek vrátiť," povedal ČTK. Pripustil však, že názor na opakované hlasovanie môže byť aj iný. "Sú názory aj proti," poznamenal.
Koaličná väčšina potrebuje k ratifikácii zmluvy aj hlasy opozície. Na odobrenie reformnej zmluvy totiž nestačí v 150-člennej snemovni súhlas jednoduchej väčšiny poslancov, ale aspoň 90 hlasov. Koalícia sa spolu s Tiborom Mikušom, ktorý napriek ohlásenému odchodu z HZDS chce podporovať vládu, môže v parlamente oprieť o 85 poslancov. Opozičný líder Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS) ešte v pondelok vyhlásil, že dohoda opozície o blokovaní zmluvy platí iba na najbližšiu schôdzu Národnej rady.
Nová zmluva by mala priniesť viaceré reformy vo fungovaní EÚ. Do platnosti by však nevstúpila, ak by ju odmietla ktorákoľvek krajina únie. Doteraz zmluvu ratifikovalo iba Maďarsko. Väčšina štátov plánuje dokument ratifikovať vo svojich parlamentoch. Napríklad v Írsku sa však bude o zmluve konať referendum. Práve referendá pochovali v roku 2005 Ústavnú zmluvu EÚ, keď dokument odmietli občania Francúzska a Holandska.
Väčšia časť slovenskej opozície okrem KDH Lisabonskú zmluvu podobne ako koalícia podporuje. Opozícia však hlasovanie o dokumente podmieňuje tým, aby sa s ňou vládne strany dohodli na znení nového tlačového zákona. Súčasný vládny návrh totiž podľa opozície ohrozuje slobodu médií. Predlohu kritizoval aj predstaviteľ Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a tiež viaceré novinárske organizácie.
