ŽILINA 29. januára (SITA) - V Žilinskom kraji je zelená pre inovačný rozvoj, povedal na dnešnej tlačovej besede v Žiline v rámci konferencie Inovačný rozvoj regiónov predseda Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraj Blanár. "Na podporu inovačného rozvoja v našom kraji sú v jednotlivých operačných programoch alokované financie približne 350 miliónov eur na toto programovacie obdobie," konštatoval. Základ na ich využitie dáva podľa neho Žilinská inovačná politika (ŽIP). "Tento základ chceme využiť na to, aby sme potom v ďalších konkrétnych projektoch, či už sú to regionálne inovačné centrá alebo klastre, ktoré chceme vytvárať, podnietili rozvoj inovácií na všetkých úrovniach v Žilinskom kraji, nielen v podnikaní, ale aj v samospráve, vede, to je zmysel inovácií," povedal Blanár.
Dosiahnuť by sa to malo využitím akademického potenciálu Žilinského kraja - univerzít a stredných škôl v prepojení na malých a stredných podnikateľov. "Aby pridaná hodnota sa v Žilinskom samosprávnom kraji stala bežnou vecou, aby sme sa nestali len krajom, ktorý bude možno len montážnym krajom, ale aby sme tu vytvárali naozaj dobré prostredie pre mladých ľudí, ktorí sa tu budú môcť realizovať a to naštartuje aj ekonomický rozvoj spolu so sociálnym," dodal Blanár. Jedným z konkrétnych výstupov v rámci inovácií je podľa neho vytváranie klastrov. ŽSK pripravuje štyri klastre so zameraním na cestovný ruch, informačné technológie, drevostavby a strojársky priemysel.
Partnerom žilinského VÚC v ŽIP je Žilinská univerzita, na ktorej podľa jej rektora Jána Bujňáka inovácie existovali vždy. "O tom svedčí skutočnosť, že nielen domáci, ale aj zahraniční partneri boli ochotní investovať, prísť do Žiliny a využiť výskumný potenciál našich pracovníkov," podotkol Bujňák. Predpokladá, že počet týchto firiem sa bude zvyšovať. Za posledných desať rokov stúpol počet vysokoškolákov zo 60-tisíc na 220-tisíc, približne 70-tisíc absolventov však podľa Bujňáka odišlo za prácou do zahraničia. Inovácie sú preto potrebné aj na to, aby sa naši odborníci vrátili späť na Slovensko. Univerzita vytvorila nové organizačné štruktúry: Slovenské centrum produktivity, ktoré zamestnáva približne 60 absolventov a doktorandov, Ústav konkurencieschopnosti a inovácií či Stredoeurópsky technologický inštitút, ktorý má ambíciu zamestnať 250 pracovníkov. "Najnovšie máme rozbehnutý projekt s firmou z Mníchova a chceme vytvoriť priestor pre 250 našich absolventov, aby zarábali v Žiline tie isté peniaze ako zarábajú vonku a pomáhali rozvoju regiónu," uviedol Bujňák.
Slovensko malo podľa koordinátora projektu Milana Dada doteraz veľké rezervy v inováciách. "Hoci ekonomický rast je veľmi pozitívny a sľubný, z hľadiska inovačného rozvoja sme na tom nie dobre, nachádzame sa niekde v štvrtej desiatke, možno niekedy až na začiatku piatej desiatky vyspelých krajín sveta," pripomenul Dado. Zmenu by mal priniesť práve projekt ŽIP. "Je to prvý krôčik k tomu, aby sa v tomto smere v budúcnosti niečo urobilo a to by sa mohlo urobiť cez štrukturálne fondy - ich správnym smerovaním do regiónu a ich správnym využitím, aj pre oblasť inovácií," doplnil Dado.
Hlavným cieľom ŽIP je vytvoriť prostredie, ktoré podporuje regionálny inovačný potenciál, ide o dlhodobý proces, v ktorom sa spája prostredie pre výskum a vývoj, podnikateľský sektor a inovačný potenciál Žilinského kraja. Projekt sa začal v júni 2005.
Agentúra SITA vydá k správe aj zvukovú správu.
