Bratislava. Generálna prokuratúra napadla na Ústavnom súde nové prísnejšie podmienky pre registráciu cirkví a náboženských spoločností. Novinárov o tom dnes informoval prvý námestník generálneho prokurátora Ladislav Tichý. Pravidlá registrácie zmenil parlament vlani v marci. Podľa prokuratúry sú však diskriminačné.
Nové cirkvi, ktoré sa chcú zaregistrovať, potrebujú podľa novely zákona doložiť 20.000 podpisov slovenských občanov s čestnými vyhláseniami, že sú jej členmi. V minulosti stačili na oficiálne uznanie aj podpisy sympatizantov. Uznané cirkvi majú na rozdiel od nezaregistrovaných nárok na finančné dotácie od štátu či možnosť vyučovať svoje náboženstvo na školách. Zákon kritizovali v minulosti aj slovenskí moslimovia, podľa ktorých im znemožnil založiť si svoju oficiálnu cirkev.
"Náš názor je taký, že sa to dotýka slobody vierovyznania, ďalej, že sa to dotýka aj slobody, ktorá umožňuje združovať sa," povedal o nových pravidlách Tichý. Slovenská úprava je podľa Tichého oveľa prísnejšia ako v niektorých iných európskych krajinách. V Rusku je napríklad potrebných na registráciu cirkvi najmenej desať členov, v Poľsku podľa Tichého stovka. V Česku zas funguje takzvaná dvojstupňová registrácia; na získanie právnej subjektivity cirkvi stačí 300 podpisov, na získanie ďalších práv je ich potrebných 10-tisíc.
Tichý tiež namietal voči ustanoveniu, že pri registrácii je potrebné doložiť aj osobné údaje členov cirkví, vrátane trvalého pobytu a rodného čísla. "Štát chce mať tieto zásadné informácie bez uvedenia právneho dôvodu," povedal.
V prípade, že by sa Ústavný súd stotožnil s názorom prokuratúry, bude podľa Tichého potrebné do šiestich mesiacov upraviť zákon tak, aby bol v súlade s ústavou. Ak by sa tak nestalo, napadnuté časti by stratili účinnosť.
Generálna prokurátora namietala protiústavnosť už časti starej legislatívy, podľa nej porušovala ústavné právo na združovanie. Po tom, ako poslanci odsúhlasili novelu zákona, podanie generálny prokurátor Dobroslav Trnka stiahol.
Na Slovensku je zaregistrovaných 18 cirkví a náboženských spoločností. Spolu od štátu dostávajú ročne asi 900 miliónov korún. Najväčšie zastúpenie má rímskokatolícka cirkev, ku ktorej sa podľa posledného sčítania ľudu hlásili vyše dve tretiny obyvateľstva.
Predkladatelia zákona vlani argumentovali, že sťaženie podmienok registrácie má zabrániť prípadnému zneužívaniu výhod od štátu zo strany účelovo vzniknutých náboženských subjektov.
