Bratislava 1. februára (TASR) - Róbert Letz pokladá svoje menovanie ministerstvom školstva do čela slovenskej časti Slovensko-maďarskej komisie historikov za bezpredmetné. Podľa predsedu tej istej komisie, avšak menovaného ministerstvom zahraničných vecí, Štefana Šutaja si komisia už povinnosť splnila, len koncepciu alternatívnej učebnice pre dejepis nemá komu predložiť.
"Dostal som síce koncom decembra jednoriadkový menovací dekrét, že som sa stal šéfom slovenskej časti Slovensko-maďarskej komisie na vypracovanie alternatívnej učebnice spoločných dejín Slovákov a Maďarov, ale to je všetko. List neobsahoval ani dátum nástupu, nič viac. Nik so mnou nekonzultoval, či s menovaním súhlasím alebo nie, išlo to mimo mňa," uviedol pre TASR profesor Letz, ktorý je historikom Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského.
Zdôraznil, že profesora Šutaja pokladá za odborníka, ktorý má veľa kontaktov a už v tejto oblasti urobil aj kus práce. Letz sa sám "prihlásil" len ku šéfovaniu komisie, ktorá sa podieľa na obsahovej reforme učebníc dejepisu.
Profesor Šutaj, ktorý je riaditeľom Ústavu regionálnych a národnostných štúdií Prešovskej univerzity, mal podľa dekrétu viesť prípravné rokovania a v tejto súvislosti ďalej kontaktovať rezort školstva. "V polovici októbra som ministra Mikolaja požiadal o stretnutie. Chcel som mu objasniť predstavy našej komisie, prípadne sa dohodnúť na nejakom kompromise. Odvtedy sa mi však ozvali až teraz, pred dvoma týždňami. Ja som napísal už list podpredsedovi vlády Dušanovi Čaplovičovi, som v stálom kontakte s naším veľvyslancom v Maďarsku Jurajom Migašom. Je to ťažko, keď zatiaľ nemám komu reálne predložiť tú koncepciu," objasnil pre TASR Šutaj situáciu.
Slovenská časť komisie má 10 členov, pričom profesor Letz medzi nimi nie je. Na stretnutí sa zúčastnil len raz ako pozvaný odborník na problematiku cirkevnej politiky v 20. storočí. Sám Šutaj však pokladá termín vydania novej pomôcky za diskutabilný. "Najskôr musím o tom s niekým hovoriť, kto nám na to dá peniaze, ale ja nemám s kým. Potom budeme vedieť, či to bude učebnica, monografia alebo iný formát - toto bude až druhá fáza," doplnil Šutaj.
O tom, že ministerstvo financií vyčlenilo na projekt 100 tisíc sa Šutaj dočítal len z médií a pokladá ju za nedostačujúcu.
"V tejto chvíli ale predstava o tom, že si sadnú dvaja ľudia a napíšu spoločnú učebnicu, nie je reálna. Nedá sa urobiť niečo, na čo ešte nie sú vytvorené predpoklady. Sme to schopní urobiť, štúdie i moduly, ako sa budú informácie uvádzať do praxe medzi žiakov a študentov, aj v priebehu roka - dvoch, ale za 100 tisíc to ani nevytlačíme," konštatoval Šutaj.
V prvej fáze tvorby pomôcky treba vypracovať paralelné štúdie slovenských aj maďarských historikov problémových historických období. "To sú vlastne všetky a záver každého obdobia bude mať spoločné resumé, ktoré povie o tom, na čom sa historici dohodli a na čom nie. Takže takto by sme prešli dejiny od príchodu Slovanov, Maďarov na tieto územia, Veľkú Moravu až do súčasnosti," uzavrel Šutaj.
Ministrovi školstva dala kompetenciu na vytvorenie podmienok na dokončenie vydania alternatívnej učebnice dejepisu vláda v minulom roku. "Treba vypracovať obsah a štruktúru a povedať, či to bude mať štruktúru monografie alebo akej učebnice - pre základné, stredné či vysoké školy? Môj osobný názor je, že by tá učebnica mala mať charakter monografie, aby bola použiteľná pre všetky typy, aj stupne škôl. Ale aká bude štruktúra a obsah, je na tej komisii a tú som vymenoval, lebo mi to uložila vláda," vysvetlil pre TASR minister školstva Ján Mikolaj.
Podnet na vytvorenie tejto formy zblíženia Slovákov a Maďarov vzišiel po stretnutí slovenského a maďarského premiéra v júni minulého roka. Do čela maďarskej časti komisie bol menovaný riaditeľ Ústavu pre výskum etnických menšín Maďarskej akadémie vied László Szarka.
