Lykožrút doteraz napadol približne milión stromov na ploche 3000 hektárov TANAP-u. Podľa lesníkov sa hmyz premnožil v dreve, ktoré ostalo na zemi po ničivej víchrici. Drevo preto navrhovali spracovať a odviezť aj z najprísnejšie chránených území. Opačný názor mali ochrancovia prírody, ktorí chceli po smršti ponechať na prírode, aby sa s následkami víchrice vysporiadala sama.
"Jeden strom napadnutý lykožrútom znamená päť napadnutých stromov v budúcom roku," povedal ČTK Líška. Proti lykožrútovi sa už lesy podľa Líšku nevedia brániť a kalamitu nedokážu zvládnuť ani lesníci.
Podľa ochranárov sú však lykožrútové kalamity prirodzenou súčasťou vývoja lesa. "Lykožrút napáda stromy selektívne, vyberá si staré alebo slabé stromy," povedal ČTK Erik Baláž z ochranárskeho združenia VLK. Hmyz preto podľa Baláža nemôže zničiť celý les.
Po víchrici z roku 2004 lesníci odviezli 93 percent polámaných stromov, nespracovaných však ostalo vyše 580.000 kubíkov dreva. Množeniu lykožrúta podľa Líšku pomáha počasie, v teplejších a suchších rokoch sa podkôrnemu hmyzu viac darí.
Lesníci budú aj tento rok v lesoch rozmiestňovať špeciálne lapače, ktoré lykožrúta zachytávajú. Lapače však slúžia najmä na monitorovanie počtu lykožrúta.
