Bratislava. Základné a stredné školy očakávajú od pripravovanej reformy vzdelávania najmä úbytok učiva. Žiaci sú stále príliš zaťažovaní teoretickými informáciami, vyplynulo z ankety ČTK na školách. Už skôr rovnakú požiadavku vyslovili aj riaditelia štátnych gymnázií. Bez kvalitných učiteľov však žiadne reálne zmeny nenastanú, upozornil Roman Král z jednej z českých základných škôl, kde reforma vzdelávania začala už skôr.
"Deti sú prepchaté teóriou, nie sú pripravené riešiť problémy," povedala Soňa Kyseľová zo základnej školy v Detve. "Nech to už príde čím skôr," dodal riaditeľ školy v Bytči Marcel Takáč. "Nemá zmysel trápiť deti tým, o čo nemajú záujem," pridal sa riaditeľ Súkromnej strednej školy podnikania v Senici Vladimír Sládeček.
Študenti sú podľa Sládečka v súčasnosti nútení absolvovať napríklad hodiny matematiky či fyziky, hoci ich v budúcnosti nebudú využívať. "Tieto predmety ich trápia, ledva prospejú, a keď im dáme vo vyšších ročníkoch na výber študovať to, čo ich baví, odrazu sú z nich jednotkári," zhrnul svoje skúsenosti Sládeček. "Školy najlepšie vedia, akých absolventov firmy v regióne potrebujú," vyslovil sa za viac voľnosti pre školy aj riaditeľ spojenej strednej školy v Brezne Karol Müller.
Oslovení učitelia sa však zároveň obávali, či ministerstvo školstva dokáže redukciu učiva presadiť. Nedávno kritizovala ministerský návrh ubrať na stredných školách z povinných hodín matematiky mimovládna Slovenská matematická spoločnosť zložená z predstaviteľov vysokých škôl či Slovenskej akadémie vied. "Krátenie povinných hodín matematiky určite nespôsobí, že žiaci budú vedieť viac," uviedla spoločnosť vo svojom vyhlásení.
Riaditeľka gymnázia v Malackách Viera Mojžišová si naopak myslí, že nevyhovujúci je súčasný stav. "Kompetentní ľudia by sa mohli zamyslieť, načo má študent strednej školy matematiku s integrálmi a deriváciami, keď ich veľká časť nikdy nevyužije," namietala. Školy by navyše podľa riaditeľov po uvoľnení pravidiel pri vyučovaní matematiky či fyziky aj tak počet hodí výraznejšie neobmedzili. Jedným z dôvodov je, že by personálne nedokázali v krátkom čase nahradiť v rozvrhu výpadok hodín prírodných vied.
Učitelia budú pritom pre skutočnú zmenu vzdelávania rozhodujúci, povedal riaditeľ pražskej základnej školy Král. Ukázalo sa to podľa neho už pri tvorbe školských programov, ktoré si musela pred aktuálnym školským rokom pripraviť každá škola v Česku. Pedagógovia pri nich mohli využiť vlastné predstavy a návrhy, ale mnohí na takú výraznú zmenu neboli podľa Krála pripravení. "Keď niekto učil dlhé roky podľa presne určených osnov, ťažko očakávať, že odrazu začne učiť moderne," dodal.
Reformu vzdelávania na Slovensku by mal od septembra spustiť nový školský zákon, očakáva sa však, že zmeny sa pozitívne prejavia až o niekoľko rokov neskôr. Ministerstvo školstva podľa doposiaľ zverejnených informácií presadzuje, aby sa školy vo zvýšenej miere venovali najmä výučbe slovenského a cudzích jazykov. Pri ostatných predmetoch by mali mať viac voľnosti v rozhodovaní, aký rozsah vedomostí budú od žiakov požadovať.
