ROZHOVOR KAROLA SUDORA

Ján Lazorík: Život je stále väčší chaos až nezmysel

Všetko sa tu zvrháva, naše pôvodné hodnoty a tradície pohlcuje skaza, tvrdí v rozhovore pre SME.sk vlastivedec, národopisec, bádateľ a osvetár Ján Lazorík.

Narodil sa v roku 1920. Pracoval ako učiteľ, v Krivanoch (obec, v ktorej dodnes žije) založil mičurinskú stanicu. V roku 1968 zakladá jednu z najznámejších folklórnych skupín tej doby u nás. Nacvičil s ňou aj desiatky folklórnych scénok a pásiem. STV na j(Zdroj: Dana Salajová)

Rozhovor najskôr odmietal, pretože je presvedčený, že žiadne médium nenapíše presne to, čo skutočne vysloví o našej spoločnosti a jej ignorovaní pôvodnej slovenskej kultúry. Nakoniec súhlasil, ale s tým, že si vopred pripravil témy, o ktorých sme museli hovoriť. Čakal nás s precízne vypracovanými témami, z ktorých pri odpovediach sčasti citoval. Zdôvodnil to tým, že v rýchlosti môže niečo nesprávne naformulovať a neskôr by ho to mrzelo. Napriek tomu, že má 88 rokov, pri rozhovore si ani raz nesadol. Po celý čas stál, živo gestikuloval, zvyšoval hlas, dával dôraz na vety, ktoré boli pre neho dôležité, otázky takmer nebolo možné klásť, pretože rozprával bez zastavenia. Ak je niekto prototypom bojovníka za pôvodný slovenský folklór a hodnotné veci našej histórie, tak je to práve on. Aj s vedomím, že ho ľudia označujú za blázna.

Bol to rozhovor kontrastov - videli sme človeka, ktorý celý svoj život zasvätil zbieraniu a uchovávaniu našich zvykov, prísloví, rozprávok, legiend, piesní, tancov... a človeka, ktorý je vo svojom boji bolestne osamotený, stále však nezmierený s tým, že jeho práca raz skončí v kontajneroch na smeti.

Nie vždy je možné v textovej podobe verne zobraziť prejav a názory respondenta, v tomto prípade to bolo takpovediac nemožné. Pôvab šarištiny a zanietenia pre "životné poslanie" najlepšie vyniknú na videu. Aj preto je ich dnes viac.

Vlastivedec, národopisec, bádateľ, osvetár a bojovník za používanie nárečí JÁN LAZORÍK.

Voči fungovaniu dnešného sveta ste mimoriadne skeptický. Prečo?

Lebo ľudstvo nemá žiadnu definíciu na svoje existenčno. A to je čosi strašné. Nevie ani, prečo vznikajú vojny. V ich prípade pritom ide o biologickú hmotnú sebazáchovnosť, takže im ťažko zabránime. Už malé dieťa predsa koláč druhému ukradne. Ale inšie vojny a konflikty by nemuseli byť, keby ľudstvo malo tú definíciu. Máme trebárs Chartu ľudských práv, tá však nijako nerieši zmysel života.

Čo by ním malo byť?

Národy postupne prestávajú byť nositeľmi svojich vlastných kultúr. Som slovenčinár, dokonca puritánsky, napriek tomu s vami hovorím po šarišsky. Robím tak preto, lebo všetko pôvodné pomaly zaniká a pôvodnú kultúru už prakticky nikto neobhajuje. Pritom zmysel života spočíva práve v rozmanitosti. Všetci ľudia by predsa mali vyznávať princíp úcty. Živočíchy ju nepoznajú, ale človek áno.

Ľudia to tak dramaticky nevnímajú. Prečo vás to škrie?

Som nadaný vnímať všetko, čo sa okolo mňa deje. Mám zmysel pre rozmanitosť, prírodu, ľudovú tvorbu. Kedysi som chodil po ľuďoch s husľami pod pazuchou a notoval som pesničky. Dnes vidím, že nastáva nesmierne katastrofická situácia - likvidácia zmyslu života. Doslova. Taká Amerika žije nad pomery tejto zemegule, na environmentálny dlh. Nie je hrozné, že ľudia vôbec netušia, prečo sú na svete? Keby to vedeli, miesto dlhých a zmätených rozpráv, dohadov autorít, analytikov a kazateľov, by stačilo iba jedným orgánom kontrolovať, či sa správna definícia existenčna plní a dodržiava.

Česi nechodia do kostola a aj tak je tam viac charakternosti

Smerujete k tomu, že napríklad kazatelia skôr škodia, keď dávajú ľuďom rady ako žiť?

Ľudstvo má rozličné prikázania, napríklad Desatoro, ako mravne žiť, konať Dobro, poznať Boha, milovať ho a tak do neba prísť. Lenže - v tom nebi ešte nik nebol, žiadnu správu odtiaľ nepriniesol. Z naúčania ako mravne žiť, žijú za ťažké milióny cirkvi. Ich obrady, hry na organe, spevy a podobne sú prekrásne, lenže ľudstvo nepremenia, ba často naopak. Dr. Horecký v knihe Ukrutnosť kráča Európou, vydanej v Paríži, píše: „Deväťdesiatpäť percent vojen bolo i je náboženských." Napríklad Česi nechodia do kostola a dokázateľne je tam viac charakternosti i vzdelanosti.

Video: Ján Lazorík prezentuje svoje zápisky v šarištine:

Video: Karol Sudor

Nedá sa niekoho prinútiť, aby hral na husliach a ešte mal z toho aj pôžitok

Prečo si myslíte, že nemôžu premeniť ľudstvo?

Oné učenia chcú len vychovávať a absolútne neberú do úvahy genetiku, hmotne kódované a tak nezmeniteľné vrodené vlastnosti. Skutočná výchova ani neexistuje. Napríklad učiteľ v škole využíva iba vrodené dispozície. Totiž - život je ovplyvňovaný dvomi faktormi - vrodenými vlastnosťami a donucovacími prostriedkami. Kým vrodená vlastnosť je absolútna, donucovací prostriedok len relatívny.

Nie skôr naopak?

Nie. Keď nad lenivým budem stáť, donútim ho kopať na priekope, keď však odídem, on si opäť sadne. Ale nikdy nikoho neprinútim, aby hral na husliach a ešte mal z toho aj pôžitok. Veď sa pozrite na fiasko komunistickej ideológie o absolútnej moci vplyvu prostredia.

Výchovou nedosiahnete, aby niekoho dojalo cudzie utrpenie

Zlepšenie človeka sa teda nedá dosiahnuť ani správnou výchovou?

Výchovou môžete nacvičiť nejaký bontón, mechanické správanie, cudzie jazyky, ale nikdy ňou nedosiahnete, aby toho, kto pre tie veci nemá dispozície, dojalo cudzie utrpenie, alebo aby mal výčitky svedomia, ak niekoho bezcitne okradne. Nikdy!

Apriori odmietate možnosť prevýchovy?

V prírode je všetko dané, nik nemôže za to, aký je. Provokatívna otázka - kam pôjde po smrti homosexuál? Azda do pekla? Desatoro Božích prikázaní môže byť dobré na nejaké sankcie - keď urobíš to a to, budeš potrestaný tak a tak. Ale aby tie prikázania niekoho prevychovali? Normálny človek ich nepotrebuje a úchylákovi nepomôže ani tisíc Desator!

Nik sa ešte nestal krajším tým, že si zmenil tvár

Nesúhlasím, to by principiálne vylučovalo nápravu zlodeja, vraha, kohokoľvek. A život ukazuje, že takí sú.

Áno, popravde treba poznamenať, že niekedy sa stane, že sa nejaký lajdák zmení. Ale to opäť len vtedy, keď mal pre tú zmenu nejakú vlohu, ktorá však bola latentná, neprebudená. Inak dôsledne platí Čapkovo hrozivo pravdivé: 19.jpgČloveka nepremeníš, človek sa ti iba vyfarbí..., kto nenávidí, mal v sebe nenávisť vždy, kde by sa v ňom zrazu vzala. Kto slúžil, bude slúžiť ďalej, kto chcel dobro, opäť bude chcieť dobro, kto bol slušný, slušný bude aj naďalej. Nikto sa nestáva prebehlíkom, keď ním nebol vždy. Ani vôľa sa nemení. Nepozeraj sa do tváre, ktorá sa zmenila, nik sa ešte nestal krajším tým, že si zmenil tvár.

Lenže - tú jedinú Čapkovu pravdu o živote, človeče, nevyriekni nikde, lebo napríklad kňazi v kostole by potom nemali čo kázať. Život je v podstate čím ďalej, tým väčší chaos až nezmysel. Platí tu pravdivá veta - najväčšia skaza vzniká, keď sa zdeformuje a neuhádne niečo celkom prirodzené, samozrejmé.

Príroda či Stvoriteľ nemali zámer tvoriť národy

Prečo by mal niekto presne definovať existenčno? Nemôže byť pre každého iné?

Prečo? Veď je to jasné ako na dlani - pozrite čo len cez oblok a už to máte - všade inakší vtáčik, kriačik, chrobáčik, biotop, biocenóza. Príroda či Stvoriteľ nemali zámer tvoriť národy, nebodaj spisovné jazyky, náboženstvá. Jednoducho všade tvorili inšie a inšie rasy, typy, povahy, nárečia, zvyky, spievanie, odievanie, spôsoby života, svojráznosti... Aby bolo všade možné inšie vidieť, obdivovať, ctiť. Aby sa človek práve úctou odlišoval od zvieraťa.

Nie je tá skepsa prehnaná?

Likvidácia zmyslu života - nielen ľudstva, ale aj prírody, keďže sa žije nad jej možnosti - práve vrcholí. Na celom svete. S krivianskym gajdičiarom Alexandrom Gernátom som bol svojho času na vystúpení Sviatkov národov vo francúzskom Avignone. Tam, v Provensálsku, entuziasti začali obnovovať staré nárečia, no profesionálni umelci ich zahriakli - vraj rozbíjajú jednotu Francúzov. Veľkomestskí umelci a cirkev totiž na nárečiach nezarobia, ani kariéru nevybudujú.

Nepreceňujete význam nárečí? Veď ide o prirodzený vývoj, nezanikajú na niekoho príkaz.

Istý redaktor košického rozhlasu ma zahriakol dojímavejšie: „Lazorík, ako sa opovažujete svojho koníčka nanucovať druhým?" Redaktor občasníka Renesancia mi zase napísal: „Väčšina článkov, čo ste mi poslali, sa zaoberá nejakými nárečiami, ale veď nárečia, to nie je kultúra, sú prežitkom a ako také nie sú potrebné." Potom je ale zaujímavé, že ja vo svojich národopisných knižkách dobrú tretinu nárečových výrazov neviem adekvátne preložiť do slovenčiny!

spol1.jpg

A takého názoru, ako vyššie spomenutí, sú aj naši predstavitelia i umelci. Napríklad nebohý Mináč: „Iba my, my, keby sme sa pominuli, v kultúre by ostala ako vo vesmíre čierna diera!" Predseda Spolku slovenských spisovateľov Tužinský: „Predsa (iba) my sme národnou kultúrou!" Ľubo Roman ako minister: „Oslovujem spisovateľov, básnikov a Cirkev ako predstaviteľov kultúry slovenského národa!" Známy východoslovenský literát Imrich Sedlák: „Dokedy sa Šarišania budú nazývať Šarišanmi?" A tých, ktorí doteraz rozprávajú nárečím, nazval vykorenenými z národa!!! Kardinála Korca zase „zdobí" veta: „Kto neverí, je zviera a má ďakovať iba viere, že náš národ prežil hlady, mory, vojny." Ale že ľud bol pritom veselý, žil vo svojich zvykoch a stále spieval svoje piesne, to neznamenalo nič. Bývalý minister kultúry Snopko povedal, že „folklór nebudem podporovať, lebo bol slúžkou komunizmu". Tak potom bol takým sluhom asi aj jeho zamagurský dedo. Kádeháka Rybníčka zase zdobí iná veta: „Pokiaľ som v televízii, folklór nebude."

A tak v televízii dodnes nie je ani mojich - už nakrútených - osemnásť šarišských scénok Popaterce na nas. A to sa ich malo nafilmovať ďalších desať. Lenže nie, miesto nich sa vyrobil film menom Tínedžerka Rénnie.

Nepoznajúci netúži

Čo ak folklór v televízii absentuje, lebo je oň minimálny záujem?

V trezoroch z čias socializmu tlie množstvo krásnych folklórnych filmov, pričom dnes sa za obrovské peniaze objednávajú radšej nehanebné zahraničné, vysielajú sa primitívne súťaže o milióny, naše Ministerstvo kultúry dotuje otrepané, otupné erotické dejovosti - filmy ako Polčas rozpadu, Slnečný štát a tak ďalej. Ja sám mám pritom scenáre na nádherné dedovizné filmy, ktoré sa už zakrátko nebudú môcť realizovať!

Je to tragédia. Národu sa táto skazonosná prázdnota páči, lebo inakšie ani nesmie poznať. Platí a ignoti nulla cupido, teda nepoznajúci netúži. Vraj národ má slobodu. Ale pre koho? Pre Adelu Banášovú?

Síce platí, že folklór v médiách takmer vôbec nerezonuje, ale minimálne rozhlas mu nejaký ten čas venuje.

22.jpgNedávno v ňom vysielali reláciu Prierez kultúrnymi udalosťami roku 2007. Spomínali sa v nej len galérie, obrazy, umelci, herci, divadlá, cirkevné udalosti, teda všetko to, za čím žiadny kultúrny cudzinec na Slovensko nepríde. A to, za čím by prišiel, čo doma nemá, teda za našou národnou identitou, ktorá sa zrodila v nárečiach, o tom ani slovko! Vyšli aj katalógy s nesmiernym množstvom knižných titulov. Ale žiadny nie je o tradičnosti, o dedine, dedovizni.

V ľudovej relácii Zahrajte mi túto redaktor Milan Rendoš dával na ulici otázku: „Aký je váš názor na nárečie?" Absolútne všetci mu odpovedali, že oni už len spisovne a ich deti tiež. Nenašiel sa nik, kto by bol v úzkosti zaoponoval: „Ale takto sa predsa zlikviduje jedno etnikum so všetkým kultúrnym prínosom do duchovného majetku celého ľudstva!!!"

V spisovnom jazyku sa neurodilo nič pôvodné a svojrázne

Spisovný jazyk je predsa potrebný. Nebyť jeho, Záhorák sa nedohovorí so Šarišanom.

Áno, to je pravda, je nutný. Ale je umelý, tvorený iba obmedzeným výberom istých výrazov. V ňom sa nič rodné, pôvodné a svojrázne nezrodilo. Tento národ za stáročia a pokolenia v ťažobe života vytvoril umenie a krásu, ktorá sa dotýka hviezd. A výsledok? O psoch a mačkách máme päť časopisov i jednu revue, ale o národe žiaden! Keby mal každý okres etnočasopis, stále by to bolo málo. Každá dedinská škola mala už oddávna svojich žiakov učiť miestnym piesňam, zvykom, tancom. Celé desaťročia ich zbieram. A čo sa stane? Umriem ako amatérsky zberateľ, veď už mám 88 rokov, a všetko po mne skončí v kontajneri. Poznám už tri také prípady! Lebo síce máme akože hrdý „národnoslotovský" štát, ale nemáme žiadnu inštitúciu, z ktorej by prišiel niekto kompetentný zachrániť, čo som zachoval!

Video: Ján Lazorík o svojom smútku, zničenosti a o svojich knihách:

Video: Karol Sudor

Naše deti si raz nebudú vedieť nič uctiť

Folklór predsa stále žije. Existujú festivaly...

Áno, národ je zaslepený festivalom ako Východná, bravúrne na nej vystúpia vždy tie isté folklórne súbory a dediny. Lenže pýtam sa - kde je zdokumentované takisto osobitné a zvláštne umenie, aké majú napríklad Raslavice a ďalších tritisíc slovenských dedín?

15.jpgV nedeľu o deviatej náš rozhlas pravidelne vysiela pre deti reláciu Halabala, predtým to bol z Košíc Rádiošpunt. Nikdy v tých reláciách nezaznela zmienka o nárečí, o ľudovej tvorbe, dokonca ani počas folklórneho mesiaca jún! Trepú v nich len veľkomestské a anglické hity. Po relácii nasleduje vysielanie svätej omše, na nej kazateľ vrúcne káže, ale v tej kázni sa nezhrozí nad tým, že naše deti si raz nebudú nič vedieť uctiť, že sa z nich stanú anglosaskí bastardi!!! Zaujímavé je, že ja osobne som za štyridsať rokov vystupovania s folklórnou skupinou nikdy na predstavení nezočil slovenského básnika alebo kňaza. Dnes už možno aj kňazi vidia, že je zle, ale prídu na príčinu? Ako, keď sú ňou aj oni sami?

Matica slovenská nerobí absolútne nič

Spomínali ste, že poznáte minimálne tri prípady, kedy zbierky po smrti obetavca skončili v kontajneroch. To sa o ne nezaujíma ani Matica slovenská?

Absolútne nie. Oni len protežujú hrdosť a pýchu, akí sme Slováci. Nič nezveľaďujú, vitríny chátrajú a keď im chce niekto niečo darovať, odmietnu. Matica žije len oduševnením, že sme Slováci, to je všetko. Nerobia absolútne nič. Markuš a Bajaník, to je niečo strašné. Vidno u nich len floskule, ale tú skazu si vôbec neuvedomujú.

Chodia za mnou ľudia, ktorí pripravujú nejaké folklórne vystúpenia, aby som im niečo pripravil, požičal, pomohol. Neexistuje totiž žiadny archív, do ktorého by mohli zájsť. Ja ho v podstate suplujem. Ale veď to takto nejde, to nie je systémové riešenie.

Z čoho pramení ten nezáujem?

Z nevedomosti. Z čoho iného?

Zachraňovať ľudovú tvorbu je martýrium

Tvrdíte, že na folklórnom vystúpení ste v živote nevideli žiadneho básnika alebo kňaza. Prečo si myslíte, že také niečo ignorujú?

Lebo folklór je pre nich citová konkurencia. Ľudová tvorba je citová potencia, úžasne citová. Veď aj komunisti, keď zistili, že niekto je citovo orientovaný iným smerom, ihneď ho zlikvidovali. Zachraňovať ľudovú tvorbu je martýrium, preto mlčia aj profesionálni etnografi. Vedia totiž, že zlyhali.

Viete, čo to je zapisovať a uchovávať pesničky z minulosti? To musíte za jednou ženou aj päťkrát ísť, aby vám ju zaspievala. K tomu treba zbierať kroje, artefakty, človek ani nežije pre rodinu, len pre ľudovú tvorbu. A to nebude robiť nikto, lebo každý uprednostňuje momentálne pohodlie. Úplne každý. Národ prestane žiť svojimi zvykmi, vzniká citové vákuum a to následne obsadzuje cirkev a všetky tie umelé televízne „celebrity".

Kedy nastúpil trend nezáujmu o pôvodný folklór?

Ešte v päťdesiatych rokoch, vtedy prišiel prelom. Dovtedy, keď sa chcel na dedine oženiť trebárs aj nejaký hlúpejší 10.jpgalebo hrubší človek, musel vedieť zaspievať, povedať fígeľ, zatancovať, inak by ho žiadne žena nechcela. To bola akási biologická selekcia. Zrazu to prestalo.

Čo myslíte, kedy nastúpila bigbítová muzika? Vtedy, keď prišla technická revolúcia. Predtým sedliak oral s jedným pluhom a kravičkami, a keď mu prišlo do plaču, zaspieval si. Naraz prišla technika, JRD, traktory so siedmimi pluhmi naraz. Nastalo také uľahčenie života, že človek prestal mať motiváciu spievať smutné pesničky. Nebol dôvod. Prestalo sa spievať o živote, o smrti, o radosti, o smútku. Ľudová tvorba bola doslova citovým kompasom, ukazovateľom osudov ľudí. Ľudia postupne spohodlneli, začali sa hanbiť za minulosť, dokonca som poznal človeka, ktorý do jarku vyhodil osemnásť obrazov, maľovaných na skle. Vraj to už nie je moderné, a všetci sa mu smejú, že má také niečo na stene.

Novinári úplne zlyhali

Je to zvrátiteľné?

Nie. Absolútne totiž zlyhali tribúni, redaktori, hlásatelia, ktorých denne počúvajú milióny ľudí. Nohsledi nášho farára mi tu, v dedine, podpálili „sypanec", v ktorom som mal uskladnených množstvo predmetov z histórie. Hovorím redaktorom v médiách, aby to využili a apelovali. Ale kde, ľudia radšej hovorili, že „Lazoríkovi tam zhoreli staré somariny".

V roku 1993 sme vystupovali v Komárne na jednom festivale. Tam som sa zhováral s etnografmi z Csemadoku. Prišli aj ku mne domov a jeden z nich hovorí: „Slovensko je krajina, ktorá na zemeguli nemá obdoby. Dedina, ktorá bola od inej čo len kilometer alebo dva, už mala inšie zvyky, nárečie, kroje, už to bola akoby iná krajina." A my toto nevieme využiť. Všetko sa tu zvrháva, naše pôvodné hodnoty a tradície pohlcuje skaza.

Má to však negatívny vplyv na ľudí ako takých?

Dnes ľudia len fajčia a napchávajú sa, rastú im bachory, nič sa im nechce. Kedysi to tak nebolo - keď prišli fašiangy, 9.jpgtri dni v kuse sme tancovali, ani nám neprišlo, že sme lační. Ohryzky na suchých gágoroch nám len tak skákali, ale mali sme radosť. Veselili sme sa, potom sme šli do práce, robili sme najhoršie roboty, a ani sme si neuvedomovali, že máme nejaké trápenie. Dnes je pôžitok nahradzovaný pozeraním televízie, v ktorej je samý sex, sexuálna poloha a mejkap.

Pozrite si časopisy - v každom čísle musí byť holá baba s pikantnými poznámkami. Veď toto je pornoštát. A prešovský primátor chce postaviť najväčšiu sochu Krista v Európe. Na blbosti má peniaze. Poslal som mu svoje knižky, volal som ho k nám na festival, ale kdeže, neprišiel. To isté Maďarič. V Bratislave otvára nové národné divadlo na Dunaji, kde budú samé svetové árie a podobne, ale na ľudovú tvorbu kašle. To už nie je kultúra? Ale takí boli všetci doterajší ministri. Všetci do jedného ignorovali naše skutočné hodnoty. Rovnako ma ignoruje Mikolaj.

On je ministrom školstva. Čo chcete zaradiť do výučby?

Miestne zvyky a tance. Ako ich môžeme ignorovať? A načo máme tých vysokých funkcionárov, keď vám ani zo slušnosti neodpovedia? Pozrite na noviny Korzár. V každom čísle je nejaká holá baba. Veď Slovensko je pomaly pornoštát! A v pornoštáte sa bude naozaj krásne vynímať tridsaťtrimetrová socha Krista. Pozrite sa na deti v letných táboroch - mesto toho, aby im tam niekto predviedol naše zvyky, tance, piesne, radšej sa hrajú na indiánov, stavajú totemy a podobne. Cudzie zavádzame a na naše vlastné zabúdame.

Video: Ján Lazorík o ypsilone:

Video: Karol Sudor

Bojujete aj za zrušenie ypsilonu v našom jazyku. Prečo?

Lebo je absolútne zbytočný. Zaviedol ho kňaz - Martin Hattala. Bol to megaloman a profesor slavianistiky. Ypsilon vzal z gréčtiny, vokáň zo španielčiny, aby vraj bol jazyk vedecky na úrovni. Umrel v blázinci a jeho bláznivý pravopis ostal.

V roku 1966 prišla iniciatíva jedného doktora - Ľudovíta Nováka, ktorý založil SAV. Bol to môj kamarát, býval v Prešove. Z jeho popudu mala prísť radikálna reforma pravopisu, zborovo sa pridali prakticky všetci jazykovedci. Pripravili to, už sa to malo len kodifikovať. Lenže jazykovedec Ružička to napadol, že je to veľká udalosť a treba, aby ju schválilo „svedomie národa".

Do Smoleníc zvolali všetkých básnikov, spisovateľov a politikov, aby to schválili. A tam vystúpil básnik Pavol Horov s tým, že keď sa Česi vedeli naučiť ťažké „ř", prečo by sa Slováci nemohli naučiť ypsilon? Nakoniec sa z toho spravila politická záležitosť a všetko ostalo po starom.

Prečo to všetko robíte, keď nevidíte šancu na zmenu?

Keby som vás vzal do pivnice, na pôjd, do izieb a videli by ste, čo všetko som pozbieral, čo ma stálo toľko trápenia, tak by ste pochopili. Robím to už len zo zotrvačnosti. Ešteže Marianka (Varjanová, pozn. autora) mi šibuje články na blog, inak neviem, čo už od zúfalstva robiť. Potom sa ozývajú ľudia z celého Slovenska, cítiť, že sú z toho všetkého tiež zarmútení a trpia. Ale zároveň sú bezmocní, lebo nemajú žiadne postavenie a nevedia nič ovplyvniť.

17.jpgVeď nie je normálne, že v tomto štáte nemáme ani jeden časopis, ktorý by sa venoval ľudovej tvorbe. Mám tisíce zapísaných strán rôznych ľudových povier. Ale čo s tým? Nikto to nepotrebuje, nikoho to nezaujíma. Vo svojej zbierke mám taktiež okolo päťstoosemdesiat ľudových hádaniek! A všetko to skončí v smetiach! Nikoho to nezaujíma, nemám to kde žalovať, lebo nikto mi ani neodpovie. Písal som prezidentovi, raz mi odpovedal a to bolo všetko.

Toto je taká „plíživá" smrť ľudstva. Vymizne úcta, už dnes pomaly nemáme na sebe čo obdivovať, na čo byť zvedaví. Všetko je len o marketingu, o Superstar a súťažiach o peniaze, o podobných nezmysloch. V televízii vám dajú zjesť živého chrobáka a keď to urobíte, ešte dostanete dvadsaťpäťtisíc korún. Je to normálne? Ľudia žijú v absolútnej neznalosti o svojom národe. A nielen to, aj v nevedomosti o zmysle života.

Poznámka: Rozhovor nebol autorizovaný, Ján Lazorík to nepožadoval.

Predchádzajúce rozhovory si môžete prečítať tu.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  2. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  3. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  5. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  7. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  8. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  9. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  10. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  1. Aj vy môžete mať pekný trávnik, poradí vám expert
  2. Výrobky, ktoré chutia a voňajú ako z domácej zabíjačky
  3. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  4. Profesionálne sa predaj nehnuteľností dá robiť jedine exkluzívne
  5. HÝBSA Slovensko odštartovalo turné po Slovensku. Buďte pri tom!
  6. Každý štvrtý 70-tnik na Slovensku má cukrovku, pribúdajú mladší
  7. 5 hviezdičkové apartmány priamo na pobreží - Dubrovník
  8. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  9. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  10. Nová veľvyslankyňa Turecka na návšteve EU v Bratislave
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 15 840
  2. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 10 851
  3. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy) 7 132
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 6 611
  5. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 6 354
  6. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 6 346
  7. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 6 030
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 5 055
  9. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 4 824
  10. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 3 965

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Cirkev o podpore Kotlebu: takto sa kňazi nesmú správať

Konferencia biskupov Slovenska síce kritizuje verejnú podporu kňazov Kotlebovej strane, nehovorí o škodlivosti jej ideológie.

DOMOV

Sledoval Kaliňákove a Počiatkove účty, pôjde pred súd

Filip Rybanič čelí obvineniam z porušenia bankového tajomstva.

DOMOV

Prežila Mengeleho pokusy, koncentrák aj pochod smrti

Viola Fischerová zomrela vo štvrtok vo veku 94 rokov.

Neprehliadnite tiež

Cirkev o podpore Kotlebu: takto sa kňazi nesmú správať

Konferencia biskupov Slovenska síce kritizuje verejnú podporu kňazov Kotlebovej strane, nehovorí o škodlivosti jej ideológie.

Slovensko má po 35 rokoch druhé národné plemeno oviec - slovenskú dojnú ovcu

Vyšľachtená je z pôvodných slovenských plemien a špecializovaných dojných plemien.

Gajdoš sa stretol s ministrom obrany Spojených arabských emirátov

Hlavnými témami rokovania boli rozvoj spolupráce v oblasti bezpečnosti a obrany.

Ak by kotlebovci neporušovali zákony, prokuratúra by návrh na zrušenie nedala

Marian Kotleba si myslí, že je za tým aj snaha zabrániť strane zúčastniť sa krajských volieb.