Bratislava 4. februára (TASR) - Predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar chce v prípade neschválenia Lisabonskej zmluvy na štvrtkovom (7.2.) zasadnutí parlamentu navrhnúť jej schválenie prostredníctvom referenda. Viacerí politológovia, ako informovali TASR, sa zhodli na tom, že k vypísaniu referenda nedôjde.
"Slovenskí politici nemajú radi, keď im ľud pospolitý hovorí do politiky, takže si myslím, že v žiadnom prípade nebudú chcieť referendum o ničom," uviedol Rastislav Tóth. Skonštatoval, že politici referendum nechcú, obzvlášť v tejto otázke, nakoľko by mohlo dopadnúť negatívne. "Väčšina ľudí nie je naladená na euroústavu," domnieva sa politológ.
Ako objasnil Juraj Marušiak, celý zmysel Lisabonskej zmluvy spočíval v tom, aby sa referendum o nej konať nemuselo. Pokračoval, že by to znamenalo aj oddialenie prijatia tohto dokumentu, keďže samotné vypísanie a zrealizovanie referenda si vyžaduje dlhý čas. "Vládna koalícia chce nejakým spôsobom obísť prípadnú potrebu rokovania s opozíciou. Chce dokázať opozícii svoju silu a podporu voličov," povedal.
Slovensko má podľa Grigorija Mesežnikova s referendami neblahé skúsenosti. "Zatiaľ sa uskutočnilo iba jedno platné referendum," podotkol. Predpokladá, že sa nájde dostatok rozumu a rozvahy, predovšetkým v prostredí vládnych síl, aby k referendu nedošlo a že Lisabonská zmluva bude ratifikovaná v parlamente. Mečiar podľa neho otvoril túto tému nezodpovedným spôsobom a vytvára tak napätie. "V situácii, keď viac ako 130 poslancov deklaruje podporu ratifikácii Lisabonskej zmluvy, uvažovať o referende je nezodpovedné," zhrnul.
Líder ĽS-HZDS sa snaží znovuzabodovať u svojich voličov a priaznivcov, myslí si Miroslav Kusý. "Odchádzajú mu poslanci, jeho ľudia z okresov. To znamená, že on sa musí nejakým spôsobom prezentovať verejnosti, že tu je a že za niečo bojuje," povedal na margo Mečiarovho vyjadrenia Miroslav Kusý. Skonštatoval, že prípadnú realizáciu referenda by sprevádzali časové problémy. "Ja sa obávam, že do konca tohto roku by to nebolo možné, alebo len veľmi ťažko a s prekážkami," uzavrel.
Referendum vyhlasuje prezident na základe petície občanov, ktorá má minimálne 350 000 podpisov alebo na základe uznesenia Národnej rady SR. Referendum sa musí uskutočniť do 90 dní od jeho vyhlásenia. Výdavky spojené s referendom sa hradia zo štátneho rozpočtu.
Referendová otázka musí byť jasne naformulovaná tak, aby sa na ňu dalo odpovedať áno alebo nie. Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou zúčastnených.
Na Slovensku sa od roku 1993 uskutočnilo šesť všeľudových hlasovaní, platné bolo iba jedno - referendum o vstupe SR do EÚ v roku 2003. Podľa dostupných prameňov sa na referendá vynaložila čiastka vo výške približne 770 miliónov korún.
